Za najväčší a žánrovo najpestrejší sviatok slovenskej kultúry v Česku možno označiť Dni slovenskej kultúry v Moravskej Třebovej. Na ich jubilejnom 10. ročníku sa v rámci programu Slovenská kniha po prvýkrát podieľalo aj Literárne informačné centrum.

 

Jubilejný ročník Dní slovenskej kultúry v Moravskej Třebovej mal skutočne bohatý program. Uvediem aspoň divácky zvlášť atraktívne akcie ako Slovenská grafika v diele Albína Brunovského, Stretnutie s Jánošíkom (v jeho folklórnej podobe), Večer s česko-slovenským filmom Silné kafe (Silná káva), Česko-slovenský bavilóp (s Nogom, Skrúcaným, Dubasovou a Špinarovou), ale aj „celoplošnú“ akciu Dni slovenskej kuchyne (kde dominovali naše strapačky s kapustou a slaninou). A hneď na úvod dní – 18. apríla – to bolo vystúpenie baníckeho spevokolu z družobného mesta Banskej Štiavnice, na ktorom sa okrem vedenia mesta na čele s primátorom Ing. arch. Lichnerom, zúčastnila aj banskoštiavnická rodáčka Emília Vášárayová a herec Ladislav Chudík. Obaja boli hosťami i aktérmi mnohých predchádzajúcich ročníkoch týchto dní a ich prítomnosť, rovnako ako prítomnosť veľvyslanca SR v Českej republike Ladislava Balleka na slávnostnom otvorení podujatia bola najpresvedčivejšou demonštráciou hĺbky a trvalosti slovensko-českých kultúrnych kontaktov aj po rozdelení spoločného štátu.

Pod jednoduchým názvom Slovenská kniha sa 19. apríla popoludní konala v zámockej knižnici prezentácia knižnej produkcie Slovensko-českého klubu Praha a Slovenského literárneho klubu v ČR. V rámci nej predsedníčka klubu a šéfredaktorka mesačníka Slovenské dotyky Naďa Vokušová predstavila aj čítanku modernej slovenskej literatúry pre českých stredoškolákov, ktorá v prítomnom publiku, najmä pedagógov tamojších škôl, vzbudila zaslúženú pozornosť. Ako jej spoluautor (pripravili sme ju s literárnym vedcom Vladimírom Petríkom) som na prezentácii hovoril nielen o výbere autorov a textov do čítanky, ale v rámci diskusie sa rozvinul vzájomný dialóg o nezadržateľnom miznutí slovenčiny a slovenského umeleckého slova zvlášť z povedomia českej verejnosti, o zväčša neúspešných pokusoch nájsť jej priestor aspoň vo verejnoprávnych českých médiách. Kým v Českom rozhlase, najmä na stanici Vltava – ako o tom na prezentácii hovoril redaktor Slovenských dotykov Vladimír Skalský – sa aj zásluhou ich redakcie darí prinášať pomerne dosť informácií o súčasnej slovenskej kultúre aspoň vo forme aktuálnych glos a recenzii nových kníh, v Českej televízii sa zatiaľ nepodarilo presadiť ani jeden slovensko-český kultúrny projekt. Podľa Skalského sa istý priestor otvorí po vytvorení spravodajského okruhu ČT (podobne ako naša TA 3) a najmä s nástupom digitalizácie televízneho vysielania. Jedným z uchádzačov o licenciu je aj známy slovenský režisér pôsobiaci v Česku Fero Fenič (na Slovensku známy najmä svojim Febiofestom).

Pod názvom Kus Slovenska v Prahe pripravil Slovensko-český klub na prezentáciu v Českej Třebovej aj vkusný katalóg svojich doteraz vydaných kníh (väčšinu z nich, tvoriacich aj súčasť výstavy, bude po jej skončení súčasťou knižných fondov mestskej knižnice). Do fondov knižnice sme prispeli aj ja zborníkom príspevkov k storočnici Laca Novomeského V tenkej koži básnika.

Na záver tejto stručnej správy o skutočnom sviatku slovenskej kultúry v  starobylom moravskom mestečku musím uviesť, že táto akcia sa stretáva s mimoriadne žičlivým prijatím občanov a s veľkou podporou všetkých miestnych inštitúcií – o čom výrečne svedčí už jej desiaty ročník. A ešte: skutočnou dušou tohto podujatia je Ivo Horkel, riaditeľ Kultúrnych služieb mesta Moravská Třebová. Po rozhovoroch s ním som si pomyslel, ako by sme aj my na Slovensku veľmi potrebovali takýchto nezištných a  zapálených organizátorov kultúrneho života.

Anton Baláž