Vyhľadávanie
Slovenská literatúra na XII. ročníku Knižného festivalu v Budapešti
Literárne informačné centrum prezentovalo Dejiny slovenskej literatúry III a uviedlo program Čo nové v literárnej Bratislave?
Naša tohtoročná účasť na budapeštianskom knižnom veľtrhu sa začala už v predvečer jeho otvorenia – 20. apríla 2005. Na Veľvyslanectve SR v Maďarskej republike riaditeľ LIC Alexander HALVONÍK odovzdal do fondov Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice v Budapešti kolekciu kníh 12 popredných slovenských autorov, ktoré vyšli v ostatných rokoch s podporou komisie SLOLIA v maďarčine (R. Sloboda, V. Šikula, J. Johanides, P. Karvaš, J. Puškáš, P. Vilikovský, A. Baláž, J. Juráňová a ďalších) a zároveň veľvyslancovi Jurajovi MIGAŠOVI daroval diela Dejiny slovenskej literatúry III a zborník príspevkov k storočnici básnika Laca Novomeského V tenkej koži básnika. Počas stretnutia na Veľvyslanectve SR predstavil činnosť vydavateľstva Kalligram jeho riaditeľ László SZIGETI. Diela z jeho knižnej produkcie, vydané v maďarčine a slovenčine, sa takisto dostanú do fondov spomenutej knižnice. Význam tohto podujatia potvrdili svojou prítomnosťou nielen minister kultúry SR Rudolf CHMEL a maďarský minister kultúry András BOZÓKI, ale aj bývalý prezident Arpád GÖNCZ. Medzi viacerými známymi maďarskými literátmi, ako Péter ESTERHÁZY, Endre KUKORELLY či Gábor NÉMETH, zastupoval slovenskú literárnu obec Pavel VILIKOVSKÝ, jeho román Posledný kôň Pompejí vyšiel v maďarskom preklade.
V rámci sprievodných programov Knižného festivalu sa uskutočnilo 22. apríla diskusné popoludnie o Dejinách slovenskej literatúry III za účasti vedúceho ich autorského kolektívu a tvorcu kľúčových častí diela prof. Viliama MARČOKA. Moderátor programu, prekladateľ z maďarskej literatúry Karol WLACHOVSKÝ označil dielo za „prvé stredoeurópske dejiny literatúry“ po roku 1989. Ich širšie geografické a politické súvislosti, teda, že sa neuzatvárajú len do národného rámca, ocenil doc. Csaba Gy. KISS z budapeštianskej univerzity. Dr. Magdolna BALOGH z LVÚ Maďarskej akadémie vied vyzdvihla náročnosť zhromaždenia rozsiahleho a stále „živého“ materiálu k tomuto obdobiu dejín literatúry. Upozornila na úskalie, koľko protichodných teoretických východísk a koncepcií sa núka pri ich písaní, preto ocenila, že prof. MARČOK sa zriekol rôznych teoretických konštrukcií a zvolil metódu „vrátenia vecí na pôvodné miesto“. Kulturologický aspekt diela vyzdvihol Doc. Peter KÁŠA z Prešovskej univerzity, ktorý v súčasnosti prednáša na Katolíckej univerzite Petra Pazmána v Piliscsabe. Tieto dejiny pokladá za dobrý učebný text pre študentov slovenskej literatúry a slovakistiky.
Počas nedeľňajšieho programu Čo nové v literárnej Bratislave? (24. apríla) riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan RESUTÍK a vedúca oddelenia zahraničných aktivít LIC Miroslava VALLOVÁ predstavili slovenských autorov Janu JURÁŇOVÚ a prof. Jozefa NOVÁKA a vydavateľov Ľubu HAJKOVÚ a prof. Dalimíra HAJKA. Prozaička Jana JURÁŇOVÁ hovorila o svojej knihe Utrpenie starého kocúra, jemnej paródii na bratislavský umelecký život, ktorá práve vyšla aj v maďarskom preklade Eriky HORVÁTH A vén kandúr szenvedelmei (vyd. AB-ART, Balász F. Attila).
Lexikón erbov šľachty na Slovensku II. Liptovská stolica prof. Jozefa NOVÁKA, zakladateľa slovenskej heraldiky (spoluatorom je Dr. Peter Vítek), z knižnej dielne Hajko & Hajková je podľa vydavateľov splácaním morálneho dlhu slovenskej historickej vede. Prof. Novák uviedol, že pri písaní tohto diela vychádzali zo zaujímavého, ale nedokončeného diela autora Ľudovíta Matiašovského. Obe podujatia dokázali zaplniť Lehárovu sieň vnímavým publikom. Aj tento záujem nám potvrdil, že slovenská literatúra má v Maďarsku svojich čitateľov.
Anton Baláž
