Goetheho inštitút pohostil dňa 27. 1. 2004 o 14,30 hod. literárno-vednú obec slovenskú i slovakistickú i širší okruh záujemcov, aby tu prezentovali publikáciu LIC - Dejiny slovenskej literatúry a ich recepcia v nemeckom jazykovom priestore.

Kniha vychádza z nemeckom jazyku, jej autormi sú slovenskí literárni vedci Stanislav Šmatlák a Vladimír Petrík a nemecký slovakista Ludwig Richter (ten je zároveň aj prekladateľom slovenského rukopisu Šmatlákovho a Petríkovho).

Na prezentácii vyzdvihol riaditeľ Literárneho informačného centra Alexander Halvoník význam diela, ktoré nie je prostým prekladom existujúcich spísaných dejín slovenskej literatúry (cieleniu knihy upravené dejiny od najstarších čias do roku 1945 od S. Šmatláka), ale dielom novým (a to nielen v časti dejín po roku 1945 do súčasnosti autora V. Petríka). Ocenil prácu Ludwiga Richtera, ktorý zmapoval slovensko-nemecké literárne kontexty (autorská časť Dejiny recepcie slovenskej literatúry v nemeckom jazykovom priestore). Dosiaľ ojedinelým výkonom v tejto publikácii je Bibliografia prekladov slovenských diel po roku 1900 (členená napr. na preklady antológií slovenských i česko-slovenských, ale i medzinárodných so slovenskou účasťou, prózy, poézie); ďalej bibliografia sekundárnej literatúry v nemčine - prehľad knižných príspevkov a publikovaných štúdií k dejinám a teórii slovenskej literatúry. Tieto bibliografie zostavil Ludwig Richter a majú 583 položiek. (Nachádzajú sa tu niektoré pozoruhodné svedectvá, ktoré L. Richter nenašiel ani v archívoch Matice slovenskej - štúdia Andreja Mráza z roku 1942, vydaná v Berlíne - Prahe - Viedni.)

Na prezentácii sa v osobných reflexiách vyznali všetci prítomní autori: Stanislav Šmatlák sa zameral na ,,dejiny" vzniku knihy od prvotnej myšlienky ešte v polovici osemdesiatych rokov - tú formulovali vedno s Ludwigom Richterom. Prítomných hostí obohatil stručným exkurzom do prvopočiatkov vzájomných kultúrno-historických a literárnych tradícií 19. storočia (resp. aj pripomienkou 16. storočia), zdôraznením, že nemčina bola médiom pre slovenských literátov, vedcov a historikov, dávala priestor pre intelektuálnu komunikáciu so širším publikom. Druhým impulzom bol fakt, že L. Richter zhromaždil stopy recepcie slovenskej literatúry v nemeckých prekladoch, ktoré ďalej slúžia súčasným potrebám prekladateľov.
           A tu už smerujeme k cieleniu, nasmerovaniu celého autorského a vydavateľského úsilia v príprave tejto publikácie: poskytnúť ucelený obraz o slovenskej literatúre blízky kompendiu, z ktorého môžu čerpať nielen špeciálne zameraní prekladatelia, aj širšia obec nemeckých slavistov i študentov.

Vladimír Petrík v kratšom časovom rozpätí literárnej histórie (spracoval obdobie rokov 1945 - 2000) mal takpovediac hlbinnejší autorský záber. Musel koncipovať svoju štúdiu optikou nového nazerania na literatúru, ktoré ešte nemá knižnú oporu iných štúdií. Predovšetkým na umeleckú tvorbu posledných pätnástich rokov je nazerané s rôznorodými hodnotiacimi úsudkami, často protikladnými. Vladimír Petrík sa tu podujal zhodnotiť literárny vývin takpovediac v procese, s nadhľadom a erudíciou literárneho vedca a recenzenta. Dôraz kladie na obdobie plodných rokov šesťdesiatych; neobchádza, kriticky hodnotí roky sedemdesiate, tvorbu upätú na oficiálnu líniu a predovšetkým nezabúda na tvorbu disidentskú a emigrantskú. Priznáva, že azda možno pocítiť vkusové momenty autora štúdie, predovšetkým jeho príklon k próze väčšmi než k poézii. Ludwig Richter však zdôraznil Petríkov zmysel pre harmóniu (nevyzdvihovanie žiadnych skupinových záujmov), jeho autorský part označil za cestu ,,po mínovom poli" živej literatúry, ktorá je pre historickú reflexiu ešte príliš čerstvá a preto i nevďačná. No práve tým - ale nielen tým - sú Dejiny slovenskej literatúry a ich recepcia v nemeckom jazykovom priestore knihou výnimočnou, potrebnou a jednoducho rozširujúcou naše literárne pôsobenie v širšom kultúrnom priestore.

Ludwig Richter nielen ako spoluautor publikácie, ale ako slavista - slovakista pripomenul, že "slovenská literatúra je naďalej v nemeckom literárno-vednom diskurze, a nie je pravdou, že by si ju nikto nevšímal".

        

Ľubica Suballyová, hovorca LIC