Vyhľadávanie
Štrnásť poviedok, ktoré sme do antológie vybrali po konzultáciách so spisovateľom Vladimírom Ballom, reprezentuje pestrú paletu tém, štýlov, spôsobov písania a rozprávačských postupov. Niektoré texty boli napísané priamo pre potreby antológie a doteraz neboli publikované inde. Poviedky do nemčiny preložili Mirko Kraetsch, Nadine Lenz a Andrea Reynolds. Profesor Walter Koschmal na decembrovej prezentácii knihy v Regensburgu vyzdvihol, že je to už druhá antológia slovenských autorov v nemčine (po zväzku Pohnúť zrkadlom) a nijaká zo slovanských literatúr sa dosiaľ nepredstavila v nemecky hovoriacom jazykovom priestore v posledných rokoch komplexnejšie, ako práve tá naša.
Spoločnou črtou viacerých textov je netradičná hlavná postava, rôznymi spôsobmi sa vymykajúca zaužívanej každodennosti. Víťo Staviarsky predstavuje akéhosi „zvráteného pedanta“, hľadajúceho len celkom obyčajnú ľudskú blízkosť. Balla v texte Kto virtuózne ponára svojich introvertných hrdinov do hlbokých úzkostí a osamotenia, miestami až do bezvýchodiskovej absurdnosti. Postavy v próze Krasojazdkyňa od Uršule Kovalyk sú naliehavo nespokojné, usilujú sa vybojovať si osobnú slobodu
v situáciách, o ktorých ani netušia, že by ich život mohol priniesť. Peter Krištúfek ostro, presne i jemne dávkuje absurdnosť čias a ľudského konania, jeho protagonisti sú často obdarení iným videním reality. Hrdina z Úteku Moniky Kompaníkovej sa možno skrýva v každom z nás. Jeho oslobodzujúci únik však opäť končí iba v neodvrátiteľnej skutočnosti… Protagonistka príbehu Ivany Gibovej sa často nevie začleniť do spoločnosti alebo jej to nedoprajú okolnosti, ktoré vždy v nových vlnách rozbúria náš svet.
Motív stratenosti v súčasnom svete a úpornú snahu o pochopenie jeho fungovania nachádzame v takmer všetkých textoch antológie. Próza Jany Beňovej je presiaknutá hľadaním a tápaním, objavo-
vaním aj nachádzaním, nepokojom, cestovaním. Michal Hvorecký dokáže vytvoriť vždy novú zážitkovú realitu, prípadne v podtóne jemne parodovať skutočnosť. Potvrdzuje sa aj ako majster absurdných polôh, spochybňujúci nejedno spoločenské klišé. V poviedke Zusky Kepplovej sa zrazu ocitneme v úplne inom svete, ktorý môže skrývať čokoľvek. Porovnanie odlišných prostredí je podané tak plasticky, až sa človeku ťažko dýcha. Ivana Dobrakovová je zasa majsterkou v opisoch nevyrovnaných duševných stavov. Prenasledovanie, pocity stihomamu, utkvelé predstavy, hraničné stavy – to všetko rozpracúva jemne, dôveryhodne, dokonale, až má text priam halucinačné účinky.
Tajomnosť, exotika, objavovanie nepoznaných zákutí sveta, ale i ľudskej duše charakterizuje poviedky Pavla Rankova, Marka Vadasa a mnohých iných. Pavol Rankov svoj všedný príbeh nevtieravo posúva do tajomna ženskej nevypočítateľnosti. Marek Vadas dobre pozná duchov aj bohov Afriky a do postavy malého chlapca z Umelej hmoty pretavuje večný boj snov s krutosťou reality. Márius Kopcsay načrtol prienik ľudského a zvieracieho sveta a podrobil skúške charakter človeka. Poviedka Tomáša Horvátha Štvrť je zasa ako film, čo sa nám odvíja priamo pred očami.
Všetky rozohraté príbehy sú neopakovateľne autentické, občas až bizarné, očaria atmosférou a príjemne prekvapia zložitosťou tém i vyzretou literárnou kvalitou.
Koľko prekladov kníh slovenských autorov do cudzích jazykov vyšlo minulý rok s podporou komisie SLOLIA?
V roku 2013 to bolo 41 kníh. Za veľmi významné pokladáme francúzske vydanie románu Živý bič od Mila Urbana v prestížnom vydavateľstve Fayard, holandský preklad Ballovej knihy V mene otca (Uitgeverij Douane) či talianske vydanie Tesnej brány od Pavla Straussa. Významným prezentačným dielom je v Rakúsku vydaná nemecko-slovenská antológia Príjemne chladná sloboda. V máji bolo Slovensko čestným hosťom na veľtrhu Svět knihy v Prahe a pri tejto príležitosti vyšlo až 14 titulov v češtine.
Ako hodnotíte priebeh štipendijného pobytu autorov z krajín V4?
Tohtoroční štipendisti počas trojmesačného jesenného pobytu v Bratislave zrealizovali viac tvorivých činností, než pôvodne zamýšľali. Poľský prozaik Robert Rient napísal skoro celý plánovaný román a pustil sa aj do básní, maďarský básnik Péter Rácz dokončil básnickú zbierku a prekladal, český básnik a kultúrny aktivista Ondřej Buddeus popri prekladaní a vlastnej tvorbe rozbehol niekoľko literárnych projektov v spolupráci s LIC a SNG.
Čo pripravujete v najbližšom období?
S podporou Medzinárodného vyšehradského fondu by sme chceli na jar zrealizovať aj kratší, šesťtýždňový rezidenčný štipendijný pobyt pre autorov z krajín V4. Po dvojročnej odmlke opäť zavíta slovenský autor na medzinárodný knižný veľtrh do Káhiry: Uršuľa Kovalyk bude koncom januára prezentovať arabský preklad svojho románu Žena zo sekáča. Anglofónny literárny festival Bookworm v Pekingu pozýva po prvý raz aj slovenského autora. Je ním Peter Krištúfek, ktorého román Dom hluchého v preklade Julie Sherwood vyjde vo vydavateľstve Parthian vo Veľkej Británii.
