Slovenské knižky sa vydali do sveta

Jednou z hlavných aktivít Literárneho informačného centra je šírenie našej literatúry v zahraničí, a to prostredníctvom finančnej podpory prekladov či poskytovaním štipendií prekladateľom. Nadväzná trpezlivá, mravčia práca pri vyhľadávaní zahraničných vydavateľov a distributérov prináša svoje ovocie. Od konca uplynulého do začiatku tohto roka sa v LIC nazhromaždilo viacero titulov, ktoré vyšli v zahraničných vydavateľstvách na troch kontinentoch v deviatich jazykoch s finančnou podporou LIC, Komisie SLOLIA. Knižky Viery Prokešovej v bulharčine, Jána Ondruša v slovinčine, Daniely Kapitáňovej v arabčine, historičky Daniely Dvořákovej v maďarčine, desiatich dramatikov v ruštine, Jána Hrušovského v arabčine, Petra Pištanka v angličtine či Dušana Šimka v češtine predstavujú už celkom peknú babylonskú vežu.

(foto knižky)

K najúspešnejším slovenským dielam v zahraničí patrí trilógia Petra Pišťanka Rivers of Babylon vďaka vynikajúcemu prekladu Petra Petra. Všetky časti vyšli v londýnskom vydavateľstve Garnett Press a Queen Mary University of London, prvá časť ešte roku 2007, ďalšie dve časti – The Wooden Village a The End of Freddy koncom vlaňajšieho roka.

V príbuzných slovanských jazykoch sa môžu zoznámiť čitatelia v Čechách s poviedkami Dušana Šimka vo výbere poviedok Maratón Juana Zabaly z vydavateľstva Volvox Globator – Ing. Vít Houška v preklade Miroslava Zelinského, v Srbsku s románom Dušana Dušeka Zima na ruky – Ozeble ruke z vydavateľstva Agora v preklade Zdenky Valent-Beličovej a takisto s poviedkami Juraja Šebestu v knihe Trežnjenje z toho istého vydavateľstva v preklade Zdenky Valent-Beličovej a Bratislava Beliča. Našu poéziu približuje balkánskym čitateľom výber z tvorby Jána Ondruša Kretnja s cvetom in Vstanju žolča z ľubľanského vydavateľstva Apokalipsa v preklade do slovinčiny Andreja Rozmana a v bulharčine výber básní Viery Prokešovej Sega ili sega (Teraz alebo teraz) zo sofijského vydavateľstva Haini v preklade Dimitara Stefanova, ktorého sa autorka už, žiaľ, nedožila. O priazeň najvzdialenejších čitateľov, a to nielen geograficky, ale aj jazykovo či kultúrnymi tradíciami, sa usiluje novela Jána Hrušovského Muž s protézou, ktorú do arabčiny preložil Khalid El Biltagi a vydalo vydavateľstvo Sphinx Agency vKáhire. Takisto exotickú jazykovú úpravu dostal román Daniely Kapitáňovej Samko Tále Kniha o cintoríne – Al Makbara, do arabčiny ho preložil Dr. Mousli Ghias a vydal ho vo vlastnom vydavateľstve v Homs v Sýrii.

Osobitné miesto medzi knihami, ktoré šíria slovenskú kultúru za hranicami, patrí historiografickému dielu Daniely Dvořákovej Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský). Aj u nás je to prvá kniha o šľachte v stredoveku, o jej bojoch, hrdinstvách i zradách, o hradoch a o živote v nich, ktorý autorka rekonštruuje z pôvodného archívneho, doteraz zväčša neznámeho materiálu. Keďže slovenská stredoveká história sa prostredníctvom vysokej šľachty prelína s maďarskou históriou, o dielo Rytier a jeho kráľ prejavilo záujem vydavateľstvo Kalligram a do maďarčiny ho preložil kolektív prekladateľov.

Historiografické dielo Alovag és Királya priblíži aj maďarským čitateľom skutočného  rytiera Stibora, ktorého u nás poznáme z legendy ako krutého pána, čo dal zhodiť zo skaly Beckovského hradu svojho šaša.