Vyhľadávanie
V rezidencii veľvyslanca Slovenskej republiky v Izraeli Petra Huléniyho v Tel Avive-Herzliy sa 20. októbra 2015 uskutočnila prezentácia hebrejského prekladu románu Antona Baláža Krajina zabudnutia ( Erec hašichecha, vydav. Maarecht) za účasti autora a literárnej vedkyne z Ústavu slovenskej literatúry SAV Jany Kuzmíkovej. Román vyšiel s finančnou podporou Literárneho informačného centra – komisia SLOLIA.
V úvodnom príhovore veľvyslanec Peter Hulényi privítal vydanie knihy a označil ju za ojedinelú udalosť v poznávaní slovenskej literatúry, keďže naposledy sa izraelskí čitatelia mali možnosť zoznámiť s našou románovou tvorbou koncom šesťdesiatych rokov uplynulého storočia, kedy vyšiel preklad Mňačkovho dokumentárneho románu Siedma noc. Vyjadril tiež potešenie, že na prezentáciu prišlo početné publikum krajanov, nielen z Tel Aviviu, ale i z Jeruzalema, Hajfy a viacerých kibucov, v ktorých žijú potomkovia slovenských vysťahovalcov, ktorí prišli do Izraela vo viacerých vysťahovaleckých vlnách a dodnes udržiavajú vzájomné kontakty a povedomie o Slovensku. Na prezentácii sa zúčastnil aj nový veľvyslanec Štátu Izrael v Slovenskej republike Zvi Aviner Vapni.
Prezentácia bola trojjazyčná: slovensko-hebrejsko-anglická. Autorov príhovor do hebrejčiny tlmočil doc. Martin Rodan z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, spoluautor prekladu knihy. Anton Baláž v ňom uviedol, že významným podnetom k napísaniu románu bola jeho návšteva na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Jeruzaleme v roku 1997, kde sa zoznámil s mnohými vysťahovalcami a ich často dramatickými osudmi, že Izraela sa naozaj stal ich novým, šťastným domovom, skutočnou krajinou, kde sa im podarilo zabudnúť na holokaust a jeho dôsledky. Príbehovým ťažiskom románu je ale ich vysťahovalecká dráma, ktorá sa odohrala v povojnových rokoch na Slovensku. A hoci román nazval Krajina zabudnutia, je to kniha o nezabúdaní na osudy slovenskej židovskej komunity ako trvalej súčasti nášho národného osudu.
Jana Kuzmíková vo svojom anglickom príhovore označila Antona Baláža za prozaika, ktorý sa vo svojich románoch vracia k našim povojnovým dejinám a prináša o nich čitateľsky zaujímavé príbehy, pozadím ktorých je vždy dokumentárne podložený a historicky korektný pohľad na osudy ľudí, ktorá sa stali obeťami či rukojemníkmi doby. Tak je to aj v románe Krajina zabudnutia, v centre ktorého je príbeh dvoch mladých Židoviek Miriam a Erny. Prežili Osvienčim a stoja pred rozhodnutím ako ďalej žiť, či zostať na Slovensku alebo hľadať nový domov v Izraeli. Uviedla tiež , že k téme vysťahovalectva slovenských Židov v povojnovom období i po roku 1968 sa autor vrátil aj v dokumentárnej knihe Transporty nádeje.
Osobitne zaujímavým nielen pre prítomné publikum, ale i autora románu bol anglický príhovor prekladateľky Tamary Rodanovej, ktorá prišla do Izraela so svojimi rodičmi ako dvojročná práve vo veľkej vysťahovaleckej vlne v roku 1949. Povedala: „ Balážov román je veľmi vizuálny. Keď ho čítate, máte dojem, že reálne vidíte konkrétne scény v knihe. Spisovateľ používa striedavo minulý a prítomný čas. To je možné v slovenčine, ale je to handicap pre preklad do hebrejčiny, ktorá neumožňuje pretlmočiť tento vizuálny efekt. Editori knihy, pán Nachum Sivan a pani Ruth Tamir rozhodli veľmi uvážlivo používať prítomný čas v celej knihe. To udržiava vizuálny efekt. Ďalšou výzvou nášho prekladu bolo udržať v hebrejčine rovnakú literárnu jazykovú úroveň v dialógoch a opisoch. A záverom ešte menšia prekladateľská poznámka: Jánošík, ktorý bol akýmsi slovenským Robinom Hoodom je uvedený s odkazom na agentov tajných komunistických slovenských služieb. Vzhľadom k tomu, že izraelský čitateľ nevie nič o Jánošíkovi, pridali sme pre ich objasnenie aj meno tohto legendárneho anglického Jánošíka. A keďže sme už ostali i prvé pochvalné ohlasy na hebrejský preklad knihy a vo svojej kultúrnej rubrike o nej informoval aj prestížny denník Haaretz, chcem veľmi poďakovať jej editorom z Maarecht Kibbutz Dalia, ktorí sa zaslúžili o to, aby táto kniha bola čitateľná a atraktívna aj pre izraelského čitateľa. Vďaka ním je text plynulý a v spisovnej hebrejčine. Obálku knihy navrhla pani Tal Gal a je na nej snímka ješivy, ktorá sa nachádzala sa pod bratislavským hradom, kde židovskí utečenci našli útočiskom pred alijou do Izraela“.
Na záver prezentácie román Krajina zabudnutia „pokrstili“ či uviedli na izraelský knižný trh slovenským „suchým karpatským vínom“, ktorého veľkým milovníkom bola aj jeho hlavná postava dr. Kalina – a jeho dcéra Mira Bar, známa izraelská psychologička tiež patrila k účastníkom prezentácie.
Autor fotografii Juri Peter Dvorak
Pri krste slovenským vínom |
Prekladateľka |
 |
