Vyhľadávanie
Novoutvorený Národný inštitút slovenského jazyka a literatúry sa tohto roku stal po prvýkrát organizátorom tradičného matičného podujatia Slovesná jar. A po prvýkrát jedným z jej hlavným spoluorganizátorov sa stalo aj Literárne informačné centrum. Okrem účasti A. Baláža v programe Odkrývanie stratených slovenských pokladov a D. Podrackej o Pavlovi Dobšinskom Pamodaj šťastia, rozprávka to bol aj ťažiskový program Slovesnej jari 2008: odborný seminár o slovenskej literatúre v roku 2007.
Po prvoaprílovej Jarnej škole humoru, náučno-zábavnom podujatí pre martinských stredoškolákov, v ktorom účinkovali M. Lechan, P. Glocko ml. a ďalší autori, sa 2. apríla uskutočnilo pozoruhodné stretnutie slovenských jazykovedcov, na ktorom Vydavateľstvo Matice slovenskej predstavilo dielo etnolingvistu Viliama Mruškoviča Európa Linguarum Nationumque – Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Výnimočnosť tohto diela spočíva nielen v tom, že opisuje 86 európskych jazykov a všetky etniká, ktoré týmito jazykmi rozprávajú, ale podáva ich základnú charakteristiku, štatistické údaje i ukážky jednotlivých jazykov a dialektov so slovenským prekladom. V. Mruškovič, dlhoročný odborný pracovník Matice slovenskej, aktívne či pasívne ovláda niekoľko desiatok európskych jazykov, vrátane mnohých „menej rozšírených“ ako albánčina, estónčina, bretónčina či lužická srbčina. Toto výnimočné dielo sa isto dočká aj recenzovania v odborných jazykovedných časopisoch a možno ho považovať za významný edičný čin vydavateľstva i dobrý odborný vstup novoutvoreného matičného inštitútu do diskusií o našom i iných národných jazykoch.
Z ďalších programov Slovesnej jari treba spomenúť vernisáž výstavy obrazov Ľudovíta Hološku, ktorý pod názvom Príbeh znaku kurátorsky pripravila V. Bellová a je inštalovaná v pekných výstavných priestoroch Matičného domu. Ľ. Hološka, dlhoročný vysokoškolský pedagóg, profesor v odbore maľby, je zároveň známym knižným ilustrátorom a jeho ilustrátorská tvorba desaťročia sprevádza diela slovenských autorov, medzi ktorých patril napríklad V. Šikula či M. Rúfus. Vkusný a obsahovo bohatý katalóg výstižne dotvára tento výber z novšej Hološkovej tvorby.
Dve podujatia sa uskutočnili v Biblickej škole na Memorandovom námestí a obe sa akoby symbolicky napojili na ducha histórie, ktorá prešla týmto námestím v čase, keď sa námestie stalo svedkom zápasu o bytie či nebytie slovenského národa. Prvým programom bol autorský večer 2. apríla, kde sa v programe Odkrývanie stratených slovenských pokladov predstavili autori A. Hykisch, A. Baláž, M. Kučera a M. Vároš. Kým A. Hykisch a A. Baláž aj s moderátorskou „pomocou“ šéfredaktora Slovenských národných novín Petra Mišáka odkryli pohľad na novšie dejiny, zachytené v ich známych románoch Spomeň si na cára a Tábor padlých žien, vysokoškolský profesor a významný historik M. Kučera a uznávaný autor literatúry faktu M. Vároš sa pustili, teraz s moderátorským prispením Drahoslava Machalu, do odkrytia často menej známych, ba často v minulosti i dnes problematizovaných a často vo vedomí verejnosti citlivých stránok našej histórie – tej, ktorá sa ešte stále spochybňuje a siaha až do čias starých Slovákov, a tej, ktorej hmotná podoba v jedinečnom výtvarnom stvárnení je dnes predmetom obdivu v zahraničných, zväčša maďarských múzeách – ako o tom svedčí monumentálne dielo M. Vároša Stratené slovenské poklady. Večer mal popri vysokej poznávacej hodnote i uvoľnenú rozprávačskú atmosféru a iste uspokojil početné publikum. Tým druhým v Biblickej škole bol program určený deťom martinských škôl a pod názvom Pamodaj šťastia, rozprávka mal deťom pripomenúť nielen 180. výročie narodenia veľkého rozprávkara P. Dobšinského, ale prostredníctvom jeho súčasných nasledovníkov, spisovateľov Š. Moravčíka, D. Podrackej a I. Válka, porozprávať dnešným školákom o zmysle rozprávky a o tom, akú sugesciu má aj v dnešnom svete duch fantázie, výmyslu a hravosti. Dana Podracká tu predstavila aj publikáciu Literárneho informačného centra, graficky príťažlivú a obsahovo bohatú knižnú publikáciu Pamodaj šťastia, rozprávka. Zostavil ju Ondrej Sliacky a popri výbere niektorých známych Dobšinského rozprávok prináša aj pocty ich zberateľovi a „podávateľovi“ (od M. Rúfusa, V. Mináča, Š. Moravčíka, Ľ. Feldeka, D. Podrackej, P. Glocka a ďalších autorov).
Ťažiskovým programom Slovesnej jari 2008 bol odborný seminár Slovenská literatúra 2007 (uskutočnil sa 7. apríla v Štúdiu Slovenského komorného divadla). Možno ho označiť za prvú tohtoročnú odbornú reflexiu poézie, prózy, populárnej a fantastickej literatúry, literárnej vedy a kritiky a dramatických textov, ktoré boli v minulom roku publikované v knižnej podobe. Poéziu predstavil kritik a vysokoškolský pedagóg Radoslav Matejov, prózu literárny kritik Alexander Halvoník (pre ospravedlnenú neprítomnosť jeho príspevok prečítal A. Baláž), populárnu literatúru a fantastiku jej dlhoročný odborný glosátor Miloš Ferko, literárnu vedu a kritiku Viliam Marčok a knižnú podobu dramatických textov Elena Knopová z Kabinetu divadla SAV. Na seminári sa zúčastnil aj Michal Harpáň z univerzity v Novom Sade, ktorý informoval o dianí v slovenskej dolnozemskej literatúre. Účastníci seminára sa prostredníctvom textu Vladimíra Skalského zo Slovensko-českého klubu v Prahe oboznámili aj s knižnou produkciou slovenských autorov žijúcich v Česku a publikujúcich i v literárnom štvrťročníku Zrkadlenie/Zrcadlení. Odborným gestorom podujatia bol V. Marčok, ktorý v širšom pohľade na dianie v súčasnej slovenskej literatúre hovoril najmä o absencii akýchkoľvek širších kritických koncepcií pri posudzovaní jednotlivých literárnych diel i celého literárneho procesu. V tom sa s ním zhodol i A. Halvoník, ktorý vo svojom posudzovaní stavu slovenskej prózy konštatoval: „Bez literárnej kritiky, bez reflexie, bez verejného rozprávania o literatúre sa literatúra jednoducho nemôže stať kultúrou... Bieda slovenskej literatúry je v literárnej kritike, nie v literatúre.“ Keďže program seminára bol veľmi bohatý, nezostal čas na diskusiu, do ktorej by sa boli iste radi zapojili viacerí z jeho početných účastníkov, medzi ktorými boli viacerí známi literárni kritici a vedci. Záver seminára patril predstaveniu novej knižnej produkcie Vydavateľstva Matice slovenskej, Literárneho informačného centra a Vydavateľstva spolku slovenských spisovateľov.
Dôstojným zavŕšením Slovesnej jari 2008 bola premiéra scénického pásma z tvorby Milana Rúfusa Mon Coeur, ktoré k tohtoročnej básnikovej osemdesiatke autorsky pripravil Viliam Marčok. Pred zaplnenou sálou divadla pod režijným vedením Viliama Hriadeľa v pásme účinkovali poprední herci Slovenského komorného divadla a v ojedinelej symbióze výnimočného básnického slova a vnímavého interpretačného pretlmočenia sme boli svedkami veľkého diváckeho zážitku. Jeho účastníkmi, aspoň v jeho zvukovej podobe, budú aj poslucháči Slovenského rozhlasu, keďže prítomná redaktorka Rádia Devín Z. Belková pripraví pásmo na rozhlasové vysielanie. O jeho termíne budeme informovať aj na internetovej stránke LIC.
