Od počiatku tu bolo a jeho sila pretrváva, spája myšlienky a napĺňa ich zmyslom, bez neho by ste nečítali ani tieto riadky. Slovo. Mení sa aj podľa toho, s kým vstupujeme do komunikačnej interakcie. Básnik a kazateľ Daniel Pastirčák sa rozhodol v knižke Slovo pred slovom – Proglas pre deti a ich rodičov (Literárne informačné centrum) osloviť práve tých najmenších. Čerpá z Proglasu, no textu z 9. storočia dáva súčasnú podobu. Báseň zastupujúca dedičstvo minulosti mu ponúka východisko na rozvedenie témy v aktualizovanej podobe od súčasného básnika. V knihe nájdete vždy dva texty zrkadlovo uložené, odlišné dátumom vzniku, ale zhodujúce sa v tematike a stretávajúce sa v pointe a zmysle vypovedaného. Dieťa vníma básnikovo zainteresovanie sa do problémov cez plurál my, a tak vylučuje moment násilného didaktizovania. Rozprávanie vo veršoch sa stáva pútavým a pre dieťa aj náučným, poukazujúc na rebríček životných hodnôt.

Pastirčák upozorňuje na bipolárnosť sveta, na hlas krásy, ale aj bolesti. Ústredným pojmom v jeho interpretácii Proglasu je komunikácia a v nej ako najdôležitejší komponent porozumenie. Nezabúda však ani na kolobeh života a kladie si zásadné otázky pri rozpoznávaní kontrastných vecí. Čo je pravda a čo klam? Odpovede nachádza v samom Bohu: „Čo vo mne je len dym a kde oheň praská? / Ktorá tvár je moja a čo je len maska? / Nuž ako sa mám stať tým, kým ozaj som? / Len v Bohu sa stretám s vlastným obrazom.“ Autor vo veršoch vyzdvihuje individualizmus, upozorňuje však aj na egoizmus, ktorý sa dá prekonať iba láskou: „Nepriateľ vo vnútri klame nebezpečne, / všetko pominie, len láska trvá večne. / Unáša nás márnosť svojím mútnym prúdom. / Láska nás však počká pred posledným súdom.“ Daniel Pastirčák dokázal pútavo priblížiť najstarší text slovenskej literatúry súčasnému čitateľovi a upozorniť na morálne hodnoty, pominuteľnosť hmotných vecí, na márnosť a nepodstatnosť toho, čo sa javí ako podstatné. Pripomenul nám to najdôležitejšie: „Ty a ja a Láska, to jedno jediné, / Láska, tá zostáva, ostatné zahynie.“