Vyhľadávanie
Smutná správa z Varšavy
Vo Varšave zomrel 15. decembra 2004 známy prekladateľ zo slovenskej, českej, francúzskej a ruskej literatúry Józef Waczków (nar. 1933). So Slovenskom bol spriaznený nielen literárne, ale aj priateľskými vzťahmi.
Bol dlhoročným redaktorom Literatury na swiecie, obsahovo blízkej našej Revue svetovej literatúry. Z českých autorov preložil J. Seiferta, F. Halasa, J. Wolkera a prózy B. Hrabala, z ruskej poézie B. Pasternaka, z francúzskej P. Eluarda a J. Préverta. K slovenčine a mnohým slovenským autorom si vytvoril osobitný vzťah, čo dokazujú desiatky prekladov (z autorov spomeňme P. Bunčáka, R. Fabryho, L. Novomeského, J. Stacha a M. Rúfusa) vydaných samostatne, alebo v Antológii slovenskej literatúry, ktorú zostavil a výrazne do nej prispel ako prekladateľ. Osobitný vzťah mal k P. O. Hviezdoslavovi, ku ktorému sa neustále vracal. V jeho výbere (v preklade Andrzeja Babuchowského) vyšiel veľký súbor Hviezdoslavovej lyriky Dzieci Prometeusza (Prometeove deti, vyd. Spolok Slovákov v Krakove, 1999). S básnikom V. Kovalčíkom ich okrem vzájomného priateľstva spájala aj záľuba v literatúre. Spolu s A. Czciborom-Piotrowskim preložil román Petra Jaroša Tisícročná včela. Jeho ostatným prekladom je novela Pavla Vilikovského Večne je zelený.
Józef Waczków sa v máji minulého roku zúčastnil na stretnutí so súčasnou slovenskou literatúrou, ktoré LIC usporiadalo v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Varšave. V rámci tohto programu odznelo umelecké pásmo k storočnici Ladislava Novomeského. Po ňom sa Józef Waczków v krátkom vystúpení vyznal zo svojho obdivu k jeho poézii. Zaujal ho aj jeho ľudský osud po návrate z väzenia, a keď L. Novomeskému znova dovolili publikovať, pustil sa do prekladania jeho poézie. V jeho básňach našiel príbuznosť s medzivojnovou francúzskou, českou, ale aj poľskou básnickou avantgardou. Už počas tohto priateľského posedenia bolo na J. Waczkovovi vidno, že choroba na ňom zanechala výrazné stopy.
Jeho odchodom stráca Slovensko a slovenská literatúra veľkého priaznivca a priateľa, osobnosť, ktorá sa natrvalo zapísala medzi tie, ktoré približovali Poľsku našu národnú literatúru a kultúru.
- r -
