So Slniečkom v Bojniciach

V náborovej súťaži Slniečka sa minulý školský rok sa súťažilo o výlet do Bojníc, ktorý sponzorovala distribučná firma ARES, Bojnický zámok a Zoologická záhrada v Bojniciach. Z veľkého množstva súťažiacich sa šťastie usmialo na žiakov ZŠ v Dolných Orešanoch, s ktorými sme sa 27. mája vybrali na výlet do Bojnického zámku a zoo. Na výlet sme sa veľmi tešili, a ako uvidíte z našich obrázkov a fotografií, mali sme sa aj na čo.
           Bojnický zámok patrí k jedným z najkrajších. Išli sme si oči vyočiť, keď sme prechádzali krásnymi zámockými sálami, plnými krásnych obrazov, vyrezávaného nábytku a zrkadiel v pozlátených rámoch. Pán sprievodca, oblečený ako naozajstný hradný pán, nám porozprával o osudoch dávnych obyvateľov a majiteľoch hradu, o ich ďalekých dobrodružných cestách, z ktorých si prinášali do zámockého sídla vzácne trofeje a pamiatky. Každá čínska váza či vyrezávaná stolička má svoj príbeh. Keď sa 31 detí rozbehlo po točitých zámockých schodoch ako opreteky, aby sa čo najskôr dostalo do najvyššej zámockej veže, určite si všetci návštevníci hradu pomysleli, že nastalo zemetrasenie. Keď však hľadeli z malých okienok na okolitú krajinu ako z orlieho hniezda, nevydali zo seba ani hláska. Bola to riadna výška, len čo je pravda! Najväčšie vzrušenie však nastalo v Pálfiho hrobke. Podaktoré deti drkotali zubami, podaktorým klepotali kolená a niektoré sa pre istotu rýchlo presunuli k východu. Ale náhrobok z červeného mramoru ostal nepohnutý. Grófa Pálfiho z večného spánku neprebudili ani živé deti z Dolných Orešian. A akoby toho ešte nebolo dosť, navštívili sme podzemnú jaskyňu s jazierkom a hradnou studňou. Strašidlá sme našťastie nestretli, lebo neviem, neviem, ako by sme potom hľadali rozutekané deti.
           Keď sme si oddýchli pod pamätnou lipou kráľa Mateja, čakalo nás dobrodružstvo v džungli alebo - ako chcete - prehliadka zoologickej záhrady. Hneď na začiatku sme sa stretli v zoo škole, kde nám pán Kmeť porozprával veľa zaujímavostí o najvzácnejších zvieratách a za všeobecného pišťania a výskania dievčat nám ukázal pytóna kráľovského. Keď povedal, že v Afrike tohto hada chovajú ako domáce zvieratko, aj tí najbojazlivejší nabrali odvahu a pohladili ho. Len jeden chlapec, ktorý práve dojedol chlebík so salámou, mal obavu, či si ho had pre tú vôňu nepomýli s obedom. Napokon sme sa rozbehli po cestách a cestičkách krásnej záhrady plnej zvieratiek a kvetov...
           Azda najdlhšie sme sa zdržali pri slonoch, ktoré nám so svojím krotiteľom predviedli super predstavenie - no videli ste už niekedy, aby slony hrali futbal, hrali na harmonike alebo chobotom dvíhali zo zeme drobné mince? Pravdaže, krotiteľ sa so slonmi musí rozprávať zvláštnou rečou, takzvanou sloninou, aby si spolu dobre rozumeli. Veď ako inak by sa pán krotiteľ odvážil ľahnúť si na zem a dovolil slonom, aby nad ním veselo špacírovali! Za odmenu dostali od nás slony zeleninové balíčky.

A čo sa deťom páčilo najviac?
"Najviac sa mi páčili tie vycvičené slony Maja a Guľa a aj to, že som sa mohol po prvý raz dotknúť živého hada. Na zámku sa mi najviac páčila jaskyňa."

František Švončinár
 

"Najviac sa mi páčilo, že sme v zoo kŕmili tých krásnych slonov. Budem na Slniečko a Bojnice dlho spomínať."

Juraj Tichý
 

"Z výletu sa mi najviac páčilo, že sme si mohli pohladkať pytóna a že sme mohli kŕmiť zeleninou slony Maju a Guľu."

Simonka Banárová
 

Za krásny výlet ďakujeme našim sponzorom, deťom a pani učiteľkám z Dolných Orešian. Veríme, že do krásneho Bojnického zámku a najkrajšej zoologickej záhrady na Slovensku sa so Slniečkom ešte vrátime.