Frankofónny festival divadla, hudby a poézie v
Banskej Štiavnici zavŕšila jeho básnická časť, ktorá
18. – 20. augusta upriamila pozornosť na tvorbu Jána
Švantnera a na českú poéziu, ktorú reprezentovali
Petr Borkovec, Petr Halmay a Jonáš Hájek.
Babylon jazykov – Štiavnický nultý poludník sa
už štrnásty raz stal symbolickým priesečníkom
európskej poézie. Na tradičnom uvítacom stretnutí
básnikov Babylon jazykov odzneli v podaní autorov
ukážky z ich tvorby v rodných rečiach – slovenčine,
češtine, bulharčine a francúzštine. V priestoroch
kaviarne Libresso vystúpili tohtoroční hlavní hostia
festivalu, českí básnici Petr Borkovec, Petr Halmay,
Jonáš Hájek, francúzska poetka Marie Huot, bulhar-
ská poetka Aksinia Mihailova a napokon slovenskí
autori Erik J. Groch, Rudolf Jurolek, Dana Podracká,
Anna Ondrejková, Rút Lichnerová, Marek Vadas,
Eva Tomkuliaková a Anton Hykisch. Tajomnú at-
mosféru Libressa zabezpečili jeho majiteľ Ladislav
Doletina a Júlia Selešová, vypomáhal aj Zoltán Egry,
zakladateľ autorského klubu v Banskej Štiavnici.
Pocta Jánovi Švantnerovi – Na ďalšie poetic-
ké podujatie, venované tvorbe Jána Švantnera,
rodáka z Banskej Hodruše, sa návštevníci pre-
sunuli do Art Café. Nášho popredného básnika
a prekladateľa klenotov francúzskej literatúry
zastúpila manželka Viola, ktorá prečítala jeho
posolstvo. V podaní šíriteľky slovenskej literatúry
v Bordeaux, zakladateľky asociácie Slovaquitaine
a prekladateľky do francúzštiny Gabriely Žiako-
vej zazneli verše Jána Švantnera vo francúzšti-
ne, v slovenčine jeho autorskú a prekladateľskú
tvorbu interpretovali herci Štefan Bučko a Mária
Danadová, mladý huslista Marek Juráň svojou
virtuóznou hrou umocnil básnické slovo.
Medové perie – Tri poetky-knihovníčky sa
stretli na poetickom vystúpení v Libresse – Ma-
rie Huot z Arles, poetka a performerka Anna
Ondrejková z liptovskomikulášskej knižnice
a Aksinia Mihailova, ktorá po skončení štúdia
pracovala v knižnici v Sofi i, hoci už takmer tridsať
rokov vyučuje francúzštinu na gymnáziu a okrem
vlastnej básnickej tvorby, ocenenej napríklad
Apollinairovou cenou (za zbierku Ciel à perdre),
prekladá z francúzštiny. V Libresse sa tentoraz
hovorilo nielen o poézii, ale aj o úlohe knižníc.
Podľa Marie Huot má premena knižníc na ko-
munitné centrá aj odvrátenú stránku – do kniž-
níc nemožno púšťať publikum všetkého druhu.
Knižnica má byť predovšetkým priestorom na
kultúrne rozvíjanie, treba prihliadať na kvalitu
aktivít. V snahe získať čo najväčší počet návštev-
níkov však mnohé poskytujú svoje priestory na
semináre, ktoré s literatúrou a knihami nemajú
nič spoločné, mládež tam chodí hrať videohry
a hlučne sa pritom zabáva. Knižnice sa však za-
pájajú aj do literárnych festivalov alebo ich sami
organizujú, prezentujú a približujú literatúru
na školách, v penziónoch, roznášajú poéziu aj
do väzníc. Preto by sme stále mali myslieť na to,
aby knižnice šírili pravé hodnoty.
Ešte stále som schopný vidieť krásu – Na po-
etickom čítaní Petra Borkovca a Rudolfa Juroleka
v Art Café sa hovorilo o rozdielnosti poézie dvoch
blízkych jazykov. Petr Borkovec, ktorý v praž-
skej kaviarni Fra pravidelne uvádza aj slovenskú
poéziu, vydal antológiu slovenskej poézie a debut
Juliany Sokolovej v slovenčine. Českému čitateľovi
ponúka, aby si vychutnal slovenské básne v ori-
gináli. Rudolf Jurolek sa vyjadril k angažovanosti
súčasného spisovateľa veľmi jednoducho a pres-
ne. Angažovanosťou podľa neho je, keď sa človek
usiluje byť šťastný. Keď robí niečo preto, aby bol
šťastný on sám i ľudia v jeho okolí.
Banalita zla – V dopoludňajšej diskusii na nádvo-
rí Kammerhofu diskutovali o návrate extrémis-
tických tendencií do nášho života fi lozof Miroslav
Marcelli, historik Ivan Kamenec, autori Anton
Hykisch, Rút Lichnerová, Marek Vadas a českí
hostia Petr Halmay a Jonáš Hájek.
Ivan Kamenec na úvod povedal, že extrémiz-
mus sa rodí z xenofóbie. Európa od začiatku
20. storočia vytvorila podmienky na vznik xe-
nofóbie vo viacerých rovinách – náboženskej,
spoločensko-ekonomickej a ideologickej, pretože
vo všetkých týchto oblastiach sa prejavili veľké
rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvate-
ľov. Extrémizmus predstavuje kvalitatívne vyš-
šie nebezpečenstvo po infi ltrácii do ofi ciálnych
spoločensko-politických štruktúr, keď sa stane
vládnucou ideológiou alebo ofi ciálnou politikou
štátu – ako antisemitizmus počas slovenského
štátu. Hoci súčasný extrémizmus, zameraný proti
Rómom, nie je vládnou politikou, ale infi ltrácia
xenofóbnych prvkov do ofi ciálnych štruktúr je
badateľná.
Miroslav Marcelli vysvetlil vznik extrémizmu
z historicko-fi lozofi ckého hľadiska. Extrémiz-
mus existoval vždy, najsilnejšie sa však prejavuje
vtedy, keď sa istá skupina negatívne vymedzuje
voči spoločnosti. Na rozdiel od pozitívneho vy-
medzenia, v ktorom sa jedinec stotožňuje s istou
skupinou, miestom, kultúrou, negatívne vyme-
dzenie odmieta tých druhých. V období, keď sa
v spoločnosti začína prejavovať ekonomický rast,
znižuje sa nezamestnanosť a prehlbujú sa so-
ciálne rozdiely, extrémizmus narastá. Preto je
dôležité venovať pozornosť vzdelaniu a kultúre.
Keď táto krajina bude zanedbávať školstvo a kul-
túra bude len akýmsi ornamentom spoločnosti,
extrémizmus sa bude šíriť.
To není poezie; Zvedá se vítr – Popoludnie
v Libresse uzavrela básnická časť festivalu dvoma
pásmami poézie, v ktorých vystúpili Jonáš Hájek
a Eva Tomkuliaková, Petr Halmay, Erik J. Groch
a Dana Podracká. Petr Halmay básnik-šachista,
rodinnými koreňmi spojený s Hodrušou, je v poézii
presný a premýšľavý ako pri partii šachu. Hĺbavosť
poézie Dany Podrackej akoby súvisela s jej rodnou
Banskou Štiavnicou, z ktorej hlbín sa ťažili vzácne
rudy. Erik J. Groch ako autor prísny voči vlastnej
tvorbe vyjadril myšlienku, že netreba vydať všetky
básne, veď aj nenapísaná báseň bude existovať
niekde v kozme. Kto chce, ten si ju nájde.
Básnickú časť festivalu pripravilo Literárne infor-
mačné centrum, všetky podujatia dvojjazyčne mo-
derovala jeho riaditeľka Miroslava Vallová, básne
do francúzštiny preložili Jana Boxbergerová, Petr
Král, Marie Christine Hubert a Katarína Bedná-
rová preložila básne Marie Huot do slovenčiny.
Texty interpretovali Štefan Bučko, Lucia Letková,
Gabriela Žiaková, Mária Danadová, Nicolas Guy.
