Článok Marty Bábikovej v Knižnej revue (KR)
č. 6/2016 z 30. 6. 2016, označený ako „komentár“
jasne proklamuje, že to nie je „ofi ciálna“, a teda kva-
lifi kovaná, a už vôbec nie fundovaná, recenzia od
odborníka v danej oblasti. Ide väčšmi, alebo skôr
výhradne, o subjektívnu, miestami až osobnú, re-
akciu pracovníčky Literárneho informačného cen-
tra (LIC), t. č. zamestnanej v oddelení informatiky
a marketingu, ktorej primárny popud na napísanie
zrejme vyplynul z faktu, že sme s LIC nekonzulto-
vali použitie ich materiálov v našej publikácii, čo
aj uvádza Bábiková vo svojom texte. Domnievam
sa, že cieľom uvedeného článku je pravdepodobne
obviniť autorský kolektív, a mňa, z plagiátorstva.
Pri tejto záležitosti chcem akcentovať skutočnosť,
že pri prevzatých materiáloch z iných zdrojov
(nielen z portálu LIC, Knižnej revue a pod.), sme
nikoho „nevykradli“, ani neporušili autorský zá-
kon, keďže ku každému textu, ktorý bol čerpaný
z externých prameňov, sme priradili štandardný
bibliografi cký záznam. Môj argument potvrdzuje aj
odborný recenzent monografie Súčasná slovenská
literatúra po roku 1989 prof. PhDr. Dušan Katuščák,
PhD: „Práva a povinnosti autorov stanovuje autorský
zákon. Pokiaľ má niekto pochybnosti o korektnosti
autorského prístupu k tvorbe diela, môže sa obrátiť
na súd. Ak má LIC alebo ktokoľvek názor, že dielo je
dielo napr. plagiátom, čo naznačuje KR a že sa poru-
šujú nejaké práva, mal by sa domáhať spravodlivosti
na súde. Môj odborný názor je, že autori postupovali
z hľadiska vedeckej a odbornej praxe v zásade správne.
Dielo nemožno označiť za plagiát, pretože autori veľmi
starostlivo v každom jednotlivom prípade uvádzajú
bibliografi cké odkazy na životopisné zdroje a citované
poznámky k tvorbe a citované pasáže uvádzajú medzi
úvodzovkami.“1
Plagiát „je nedovolené napodobenie, preberanie
umeleckého alebo vedeckého diela bez uvedenia vzo-
ru alebo autora; kópia cudzieho diela vydávaná za
vlastnú bez priznania sa k predlohe.“2
Za plagiát sa
naopak nepovažujú všeobecne dostupné, známe
a zdieľané informácie, napríklad aktuality alebo
historické fakty.“3
Informácie, ktoré si pani Bábiková vyhľadala,
resp., ktoré jej boli možno niekým (…) poskytnu-
té, sú na obvinenie z plagiátorstva neoprávnené,
a možno ich považovať za cielenú snahu poškodiť
moje meno nielen v akademickom prostredí.
Ďalšia Bábikovej výčitka v jej komentári v KR
smerovala k tomu, že naša publikácia obsahuje
dostupné texty z webu, a teda takmer nič nové…
Áno, jednotlivé biografické heslá spisovateľov sú
viac-menej rovnaké, pretože životopis, a výpočet
diel autora je predsa taký istý v každom jeho
spracovanom hesle. (samozrejme, okrem ak-
tualizácií nových kníh, či záznamov v zmene
profesionálneho pôsobiska a pod.). Okrem heslá-
ra prináša však publikácia aj zoznam vybraných
literárnych súťaží na Slovensku aj s menoslovom
ocenených autorov po roku 1989 do súčasnosti,
ako aj zoznam prestížnych literárnych cien, ktoré
sa po roku 1989 udeľujú slovenským spisovateľom,
taktiež s menoslovom ocenených autorov…
Ďalšia Bábikovej poznámka o tom, že sme heslá
neaktualizovali je opäť nepresná. Väčšina he-
siel je aktualizovaná. Nové údaje napr. z roku
2015 už nebolo možné do rukopisu zaradiť, na-
koľko v tom čase už bol text publikácie „zalomený“
grafi kom a pripravený na tlač aj po jazykových
korektúrach. To, že v niektorých textoch naš-
la Bábiková nepresnosti, ktoré boli uvedené aj
v iných slovníkoch, uznávam, ale oprávnené by
malo byť skôr zacielenie takejto výčitky k auto-
rovi pôvodnej (chybnej) verzie textu, nie k nám,
ktorí sme text prevzali z „chybného“ prameňa,
a napokon, legálne sme uviedli predsa aj zdroj.
Ďalšiu Bábikovej poznámku o tom, že v predslove
sa nachádza časť z mojej dizertačnej práce, považu-
jem za celkom úsmevnú a nepodstatnú. Zaujímalo
by ma však odkiaľ, akým spôsobom, sa autorka
komentáru dostala k mojej dizertačnej práci… Do-
dávam ešte, že tento typ dokumentu (dizertačná
práca) sústreďuje výsledky odborného, vedeckého
výskumu, a teda sa pýtam: je zakázané tieto fakty
používať v odbornej publikácii?…
Odborný recenzent monografi e Súčasná slo-
venská literatúra po roku 1989 prof. PhDr. Dušan
Katuščák, PhD. to, myslím, vo svojom stanovisku
k Bábikovej článku vyjadril celkom jednoznačne:
„Spoluautorom diela je Peter Cabadaj, ktorý je aj spo-
luautorom Slovníka slovenských spisovateľov 20. sto-
ročia, z ktorého autori použili, prípadne dopracovali
životopisy. Autor Peter Cabadaj je oprávnený použiť
časti svojho iného diela v rozsahu a spôsobom, ktorý
zodpovedá autorskému zámeru iného diela. Podobne
aj Marián Grupač má právo vo svojom novom diele
použiť a zverejniť napríklad časti svojej dizertácie,
pričom jeho školiteľom bol iný spoluautor Slovníka
slovenských spisovateľov 20. storočia doc. Pavol
Parenička. Pokiaľ ide o klasifikáciu pre diela a jeho
zaradenie medzi vedecké monografie, tá je v danej
chvíli irelevantná, nakoľko táto zaraďovanie prác
podlieha revízii a nemá na ňu vplyv ani autor, ani
vysoká škola.“
4
Ďalšie Bábikovej výčitky smerovali aj k jej
konštatovaniu, že v slovníku chýbali niektoré
mená… Opäť je asi potrebné vysvetliť, že podtitul
našej knihy, ktorý znie „Heslár vybraných sloven-
ských literárnych tvorcov debutujúcich po roku
1989“ celkom explicitne formuluje jedno z hľadísk
metodologickej činnosti pri zbere a spracovaní
jednotlivých záznamov do konečnej formy biogra-
fi ckých poznámok o jednotlivých autoroch. (Par
parentése: adjektívum „vybraný“ v sebe zahŕňa
základ substatíva „výber“, ktoré je v Krátkom slov-
níku slovenského jazyka IV. z roku 2003 defi nova-
né aj ako niečo, čo „vzniklo vyberaním: v. poézie;
širší, užší v.„
5
)…
Bábiková vo svojom komentári taktiež uvádza,
kritizuje niektoré „recenzie“, ktoré sú zaradené
ako súčasť hesla jednotlivých autorov. Tu musím
pani Bábikovú opäť opraviť a dôrazne upozorniť
na fakt, že spomínané texty nie sú recenzie! Je to
uvedené presne a priamo pod každým biografi ckým
heslom, veľkými písmenami - ide o „POZNÁMKU
K TVORBE“. Recenzia nie je to isté ako poznámka
k tvorbe. Takisto, ako subjektívny komentár nie
je to isté, ako odborná, smerodajná recenzia od-
bornej publikácie.
K ostatným poznámkam pani Bábikovej v jej ko-
mentári v KR sa už nebudem vyjadrovať, akurát
na koniec uvediem skutočnosť, o ktorej sa (popri
lustrovaní mojej osoby) autorka vo svojom „hanopi-
se“ nezmienila ani slovkom: Už niekoľko mesiacov
je v prílohe Slovenských národných novín Orol
tatranský - Revue pre mladú literatúru, umenie
a spoločnosť (www.oroltatransky.sk) umiestnená
rubrika Súčasná slovenská literatúra po roku 1989,
kde postupne uverejňujeme heslá autorov, ktorí
sa do slovníka nedostali, a tieto údaje tak budú
slúžiť ako databáza pre prípadné druhé, doplnené
vydanie spomínanej publikácie.
V Žiline, dňa 14. 7. 2016
Mgr. Marián Grupač, PhD.
Stanovisko LIC:
Trikrát a dosť
1. Databáza Literárneho in-
formačného centra LINDA je
chránená podľa autorského
zákona zákon č. 185/2015
Z.Z.
(viď paragrafy 131 až 138)
Používateľ databázy, ku kto-
rej bol umožnený prístup ve-
rejnosti, ju nesmie používať
v rozpore s bežným využitím
databázy a nesmie neprimera-
ne zasahovať do právom chrá-
nených záujmov zhotoviteľa
databázy.
2. Autori jednotlivých hesiel
v databáze LINDA Literárneho
informačného centra sú chrá-
není podľa autorského zákona
zákon č. 185/2015 Z.Z.
(viď paragrafy 18 a 19)
Dielo je možné použiť iba s po-
volením autora.
3. Literárne informačné cen-
trum je rozpočtovou organi-
záciou MK SR. Vznik, aktua-
lizácia, dopĺňanie a inovácia
databázy LINDA sú fi nanco-
vané z rozpočtu LIC.
Podstatnú časť publikácie:
Marián Grupač a kol. Súčas-
ná slovenská literatúra po roku
1989 tvoria heslá, ktoré autor
a kol. použili z databázy LIC
(konkrétne 150 zo 194).
Uvedená publikácia dostala
v roku 2015 dotáciu z granto-
vého programu Ministerstva
kultúry SR (informácia je
zverejnená na stránke www.
registerkultury.gov.sk v sekcii
štatistiky v zozname žiadostí
v podprograme 4.5).
