Pri príležitosti deviateho výročia vzniku SR prezident republiky Rudolf Schuster udelil 3. januára 2002 najvyššie štátne vyznamenania Pribinov kríž. Medzi sedemnástimi tohoročnými laureátmi boli aj dve osobnosti súčasnej slovenskej literatúry - Viliam TURČÁNY a Albert MARENČIN. Obaja v slávnostnej atmosfére Siene ústavy prevzali z rúk prezidenta PRIBINOV KRÍŽ I. triedy. Viliamovi Turčánymu bolo toto vysoké štátne vyznamenanie udelené "za prínos v literárnej vede a prekladateľstve" a Albertovi Marenčinovi za "dielo v oblasti modernej slovenskej literatúry".

          K srdečným blahoželaniam oceneným umelcom od vedenia a pracovníkov Literárneho informačného centra pripájame ich krátke literárne portréty.

 

VILIAM TURČÁNY
(nar. 1928 Suchá nad Parnou)

patrí k najvýznamnejším slovenským vedcom a prekladateľom. Vyštudoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Od roku 1952 do roku 1988 bol vedeckým pracovníkom Ústavu dejín slovenskej literatúry SAV - okrem obdobia, keď pôsobil ako lektor slovenskej a českej literatúry na univerzite v Neapole (1970-1972). Dnes žije na dôchodku v Bratislave a ďalej sa intenzívne venuje vedeckej a prekladateľskej práci. Výsledkom jeho systematického skúmania otázok vývinu verša v slovenskej poézii sú monografie Na krásnu záhradu Jána Hollého, Rým v slovenskej poézii a literárnohistorické štúdie o Hviezdoslavovi, Vajanskom, Jesenskom, Kraskovi a Kollárovi. Jedinečné je jeho prekladateľské dielo, najmä výbery z talianskej renesančnej lyriky, z francúzskej a antickej poézie. Vrcholom jeho prekladateľského umenia je preklad Danteho Božskej komédie ( Peklo a Očistec spolu s Jozefom Felixom, Raj samostatne). Tento monumentálny preklad jedného zo základných diel svetovej poézie je aj jedinečnou ukážkou možností, hĺbky a básnickej sily slovenského jazyka. Je aj autorom básnického prekladu staroslovienskeho Proglasu do modernej slovenčiny.

 

ALBERT MARENČIN
(nar. 1922 Bystré nad Topľou)

je významnou, mnohostrannou osobnosťou modernej slovenskej literatúry. Vyštudoval Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1945-47 študoval na Sorbonne v Paríži, súčasne bol redaktorom vysielania Francúzskeho rozhlasu pre ČSR. Od roku 1949 bol dramaturg a scenárista a hlavný dramaturg Čs. štátneho filmu. Od roku 1972 do roku 1987 odborný pracovník SNG v Bratislave. V rokoch normalizácie mal zákaz publikovať a jeho diela mohli na Slovensku vychádzať až po roku 1989. Medzitým vyšli v zahraničí a v samizdatových vydaniach knihy esejí Nikdy a Návraty na Muráň. O mnohostrannosti talentu A. Marenčina svedčí skutočnosť, že je básnikom, prozaikom, esejistom, scenáristom, prekladateľom a publicistom a slovenská kultúrna verejnosť ho dnes vníma predovšetkým ako pokračovateľa surrealistického hnutia, literárneho smeru, z ktorého vyšiel aj slovenský nadrealizmus, a jeho tvorivého rozvíjania sa Marenčin nevzdal ani v rokoch, keď bolo toto avantgardné literárne a výtvarné umenie na indexe normalizačnej kultúrnej politiky. V šesťdesiatych rokoch ako hlavný dramaturg filmového štúdia Koliba významne prispel k rozvoju slovenskej filmovej tvorby. Pre slovenskú kultúru významné a obohacujúce je aj jeho prekladateľské dielo z avantgardnej francúzskej literatúry a pozoruhodné literárne svedectvá o významných osobnostiach francúzskej kultúry. Za propagáciu francúzskej kultúry mu bol v roku 1993 udelený Rytiersky rád za vedu a umenie a Národný rád za zásluhy, ktorý mu na sklonku minulého roku udelil prezident Francúzskej republiky.

Anton Baláž, hovorca LIC