Vyhľadávanie
Spisovateľku Gabrielu Futovú som zaregistrovala, keď sa moja staršia dcéra, vtedy ešte malá školáčka, domáhala jej knižiek. A tak jej postupne pribudli na poličku tituly s provokatívnymi názvami Hľadám lepšiu mamu, Naša mama je bosorka či Nezblázni sa, mamička. O niekoľko rokov neskôr som Gabiku spoznala osobne na literárnom festivale Prešov číta rád, ktorý spoluorganizovala. Moje šablónovité predstavy o tom, ako vyzerá a pôsobí spisovateľka knižiek pre deti (živila som v sebe predstavu, že je to rozvážna, príjemne spomalená matrónovitá teta s hlbokým zvučným altom), boli rozmetané. Gabriela bola dušou festivalu, energická, spontánna a plná entuziazmu, a to všetko s výzorom subtílnej blondínky. S mojou mladšou dcérou už máme prečítané prvé kapitoly Dokonalej Kláry, ktorá nedávno vyšla v reedícii (SPN – Mladé letá 2014) s ilustráciami Martiny Matlovičovej, hoci prvácke starosti sú ešte zdanlivo v nedohľadne.
Avšak určite je dosť čerstvých prvákov, ktorí si príbeh dievčatka, čo je trochu horenos a zároveň má strach z toho, čo by nastalo, keby nebola najlepšia, čoskoro prečítajú sami. Na začiatku školského roka zasadne do školských lavíc zvyčajne vyše päťdesiattisíc prvákov, z ktorých by – za ideálnych okolností, ale aj pri nemalej snahe pedagógov – mohlo vyrásť vyše päťdesiattisíc čitateľov kníh! Detí, ktoré budú čítať rozprávky a veselé príbehy, ako je povedzme ten o dokonalej Kláre, a neskôr dospelých, ktorí by mohli hltať beletriu, poéziu, literatúru faktu a vlastne všetko rad za radom, ako sa na správne zanietených čitateľov patrí. Dobre, koniec snívaniu, ale nejakí čitatelia do tých lavíc určite zasadli. Možno sa tvária ako dokonalé Kláry, pretože čítanie nie je medzi deťmi až také bežné ako brow sovanie v rodičovskom tablete. Mimochodom, v susedstve Dokonalej Kláry u nás býva Klára a mátohy a Klára a iglu od Petry Nagyovej-Džerengovej. Povedzte doma deťom, že je to ďalšia Klára, kvôli ktorej sa oplatí naučiť sa čítať.
