Vyhľadávanie
Obyčajný príbeh vyrozprávaný obyčajnou rečou. Hlavná hrdinka − kedysi priemerná tanečnica, dnes priemerná šesťdesiatročná dôchodkyňa. Obyčajné kulisy hlavného mesta, staré bytovky s parčíkom uprostred. Avšak z debutu Kataríny Varsíkovej Guľa má aj hrany (Vydavateľstvo Q111 2014) sa na mňa na chvíľu prenieslo zvláštne čaro nazerania na obyčajné úkony bežného dňa ako na výsadu. Pokojné odovzdanie sa všednosti, ktoré hlavnej hrdinke Karolíne stačí na to, aby sa cítila šťastná, je zaujímavou expozíciou k ďalším udalostiam v jej živote. Príbeh napokon má aj svoje slabé miesta, jednu nedokončenú dejovú líniu a rozpačitý záver so selankovitou kulisou vidieka. No predsa je v ňom zašifrovaný jednoduchý kľúč k vyrovnanosti so svetom, ktorý azda spočíva v pokore ku všetkému, čo sa v našom živote naskytne. Vyznie to možno čudne, ale scéna, keď postaršia žena sedí v malom nevykúrenom nebytovom priestore, ktorý si vyčačkala asi len preto, že nemá „veľmi čo na práci, ak sa za prácu nepovažuje nutnosť vyplniť si dni života nejakou zmysluplnou činnosťou“, je skvelým portrétom človeka v jeho intímnom okamihu spočinutia. Aj vďaka nemu môžeme uveriť trochu nevšednej zápletke, pretože nielen ďalšia postava, ktorá vstúpi do románu, ale aj sám čitateľ by v tejto atmosfére rád zotrval. Autorke sa síce nepodarilo udržať toto dôverné puto s hlavnou postavou po poslednú stránku, ale napriek tomu ide o zrelý debut s ambíciou obrátiť pozornosť na svet starších ľudí.
Guľa, ktorá sa objaví okrem názvu už len ako nevýznamná dekorácia, má určite v tomto románe menší význam ako hrany – symbol hraníc, nárazov, narušenia guľatosti a zaoblenej pohodlnosti bytia. Autorke vďačím za niekoľko mimoriadne vydarených obrazov hlavného mesta v rôznych ročných obdobiach i za zopár okamihov silnej čitateľskej spriaznenosti. A rada si prečítam aj jej ďalšiu knižku.
