Vyhľadávanie
Bola som nahnevaná. Možno nie až tak ako Nina Faberová, ktorú som ešte nepoznala, ale zbieralo sa to vo mne. A tu zrazu do mojej nasršenej nálady ako zázrakom pritancovala kamarátka. „Toto si musíš prečítať!“ strčila mi do rúk útlu knihu, a kým som stihla zahabkať, uzemnila ma vetou: „Budeme to robiť ako ona.“
A tak som sa na druhý deň poslušne zoznámila s Ninou, hlavnou hrdinkou mierne uletenej, ale o to sympatickejšej prózy nórskeho spisovateľa Erlenda Loea. Inventúra (Premedia Group) je trpko-smiešny príbeh starnúcej poetky, ktorá si neužila veľa slávy ani uznania, no zato si užila dostatok alkoholu a ľúbostných eskapád. Kvôli tej poslednej odišla do Turecka, a keď sa po rokoch vráti späť do Nórska, rozhodne sa pripomenúť čitateľom novou zbierkou. Jej následné rozčarovanie je však nedozerné, pretože pomery vo vydavateľskej brandži sa zmenili, starý známy redaktor má už iných obľúbencov, a akoby to nestačilo, kritici znosia jej básne pod čiernu zem. Ba ešte aj nevýznamný študentský plátok a jeho mladý škrabák! A ráno jej volá chlapík z kníhkupectva, že ruší plánovanú čítačku pre inventúru. Očividne vymyslenú! To je už na Ninu priveľa. Vyráža do ulíc a berie spravodlivosť do vlastných rúk. Netuší síce, čo bude nasledovať, ale ona i čitateľ šípia, že to nebude obyčajný deň.
Sled ďalších udalostí je síce málo pravdepodobný, no určite nie nudný. Čo je však nanajvýš uveriteľné, to je Ninin hnev a guráž. Zmobilizuje v sebe posledné zvyšky hrdosti, rafinovanosti i ženskej grácie a koná.
Keď som sa po dočítaní novely zamyslela, čo mala na mysli kamarátka, vyšiel mi z toho tanec. Byť tancujúcou bojovníčkou by sa mi páčilo, ale zas až taká nahnevaná, aby som presnorila knižnicu osoby, na ktorú som sa naštvala, som nebola. Navyše, som si istá, že by v nej nebolo ani len toľko zaujímavých autorov, koľko sa ich nachádzalo na polici Nininho nepriateľa. O Erlendovi Loem ani nehovoriac.
