Sú knihy, o ktorých je ťažké písať, pretože aby sa človek priblížil k ich esencii, musí v nich listovať. Napriek tomu sa v tomto prípade o zopár slov pokúsim, pretože skromný a výnimočný výtvarník Vlado Balko by si zaslúžil aj oveľa väčšiu publicitu.

Koncom minulého roka som sa potešila jeho samostatnej výstave, ktorej vernisáž patrila aj predstaveniu monografie Vlado Balko (ForPress Nitrianske tlačiarne). Obsahuje základné biografické údaje, prehľad výstav, niekoľko veselých súkromných fotografií, ale predovšetkým jeho tvorbu od raných žiackych prác až po súčasné maľby a grafiky. Nenájdete v nej siahodlhé umenovedné výklady, pretože priestor povedať niečo k jeho obrazom tu dostali skôr priatelia.

Vernisáž sa konala na Michalskej, len kúsok od niekdajšej nezabudnuteľnej a literárnymi historkami opradenej Kaviarne U Michala, kde som kedysi Vlada Balka spoznala ešte ako študentka. Nikdy sa intelektuálsky nenafukoval, bol prirodzený a spontánny. Nuž a tento dar mladíckej bezprostrednosti si dokázal uchovať aj ako čerstvý päťdesiatnik, ktorý si ako umelec kráča svojou cestou, nepodlieha módnym manierom, neštylizuje sa v duchu nijakého imidžu, pretože on ten svoj už dávno má, a to imidž balkovský. Jeho obrazy, prevažne figurálne maľby, majú svoj príbeh, farebnosť a hlavne explozívnosť nápadu. Z každého vyviera atmosféra, niekde kus melanchólie, inde vtip a irónia, občas neskrývaná zmyselnosť, ale nájdeme tu aj snivosť či pokoru.

Vlado Balko (1963) vyštudoval VŠVU u prof. A. Brunovského a v súčasnosti pôsobí ako pedagóg v Leviciach. Spisovateľ a výtvarník Robert Bielik, jeho generačný druh, o ňom v monografii píše: „Balko si vytvára svoj čistý svet, nezaťažený myšlienkovými ani výtvarnými konvenciami. Vyjadrené explicitne, prostredníctvom pera, štetca a farieb nás doň slobodne pozýva.“ No a mne sa žiada dodať, že neoľutujete, ak sa zapozeráte do jeho obrazov aspoň prostredníctvom tejto monografie.