Vyhľadávanie
Človeka vždy istým spôsobom ohromí počet pôvodných titulov, ktoré tu vyjdú v jedinom roku. Ich zoznam a mená autorov, zoradené pekne podľa abecedy, sú zverejnené na súpiske, pretože už tým, že vyšli, sa stávajú takzvanými hodnotenými knihami pre postup do fi nálovej desiatky literárnej súťaže Anasoft litera. No tento zoznam je zároveň zaujímavou správou o tom, čo všetko u nás vlastne vychádza, a na moje prekvapenie som sa o niekoľkých nie nezaujímavých tituloch dozvedela až vďaka nemu. A keď už som tomu venovala počítačovú kafé pauzu, len tak skusmo som si zároveň označila tituly, ktoré by sa mohli dostať do širšieho výberu. Narátala som ich štyridsaťšesť, a keď o niekoľko týždňov neskôr porota vyhlásila postupujúcich desať, ktoré boli aj medzi „mojimi“ štyridsiatimi šiestimi, mohla som (avšak bez vzrušenia či akéhokoľvek pocitu satisfakcie) konštatovať, že v hrubých črtách sme sa zhodli. Avšak naozaj len v hrubých, pretože odrazu som mala voči fi nálovej desiatke množstvo výhrad. Napríklad troch z nominovaných autorov považujem za zúfalo nudných. Jeden mi je nesympatický, iný, našťastie, sympatický. Troch by som si prečítala aj bez mierne nátlakového forsírovania, že jedine to, čo je označené nálepkou „fi nalista“, je pravá kvalita. Minimálne pri pätnástich menách z môjho „širšieho výberu“ som zostala prekvapená, že sa tam jednoducho neocitli. Štyrom z nominovaných tú cenu úprimne želám, pri štyroch iných by som si ťukala na čelo: Toto že je najlepšie písanie?!
Môj vkus je skrátka iný, možno menej vycibrený, ale nebojím sa povedať, že aj tradičnejší. A ak mám byť úprimná, všetkých desať kníh, čo sa dostali do fi nále, som ani nečítala. Tak... sotva polovicu! Ale aj bez čítania viem predsa odhadnúť, kto ako píše... No dobre, nebudem zastierať, že som plná predsudkov. Ale kto vlastne nie? Žeby porota?!
