Slovenská literatúra si tento rok pripomína významné výročie. 14. marca uplynulo sto rokov od narodenia Dominika Tatarku, jedného z najznámejších povojnových spisovateľov a esejistov, ktorého život a tvorba odráža komplikovaný priebeh dejín od 40. po 80. roky minulého storočia. Pri tejto príležitosti vychádzajú knižne jeho pôvodne samizdatové prózy Písačky pre milovanú LutéciuNavrávačky, ktoré LIC a Artforum predstavili na spoločnom podujatí s názvom Koncert pre Dominika Tatarku 14. marca v Zrkadlovom háji v Bratislave.

Literárni vedci zameriavajú svoju pozornosť aj na odbornú reflexiu Tatarkovho diela. Mária Bátorová zúročila svoj dlhoročný výskum v monografii Dominik Tatarka – slovenský Don Quijote, ktorú 21. februára v Malom kongresovom centre VEDY v Bratislave uviedli do života Miroslav Kusý a Emil Borčin (na foto Petra Procházku spolu s Máriou Bátorovou). Ján Budaj vyzdvihol prínos knihy okrem iného slovami: „K Dominikovej storočnici by sa žiadalo takýchto publikácií a reflexií oveľa viac. Myslím si, že Dominik Tatarka je po revolúcii doslova zakliatou postavou slovenského príbehu, pretože je v ňom v istom zmysle celé komplikované 20. storočie. Život Slovenska sa v príbehu Domina Tatarku odrážal tak, ako sa v kvapke vody odráža celý vesmír. Napriek všetkým rozporom, ktoré 20. storočie v sebe nieslo, bol jeho príbeh podľa mojej mienky krásnym a úspešným životným príbehom.“ Ďalšia prezentácia Bátorovej knihy sa konala 27. februára v Ústave svetovej literatúry SAV, uviedli ju Katarína Bednárová a Milan Žitný.

V  predvečer Tatarkovej storočnice – 13. marca – sa v Pálffyho paláci v Bratislave odovzdávala Cena Dominika Tatarku, ktorej hlavným organizátorom je Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Ocenenie sa udeľuje za výnimočné literárne dielo, ktoré svojím humanistickým posolstvom nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Cenu za rok 2012 získal Oleg Pastier.