Vyhľadávanie
Podpísať si knihu od samého autora využil aj spisovateľ Tomáš Janovic.
Stretnúť sa s Robertom Fulghumom je ako prečítať si jeho knihu
Život medzi dvoma kurčatami
Americký spisovateľ Robert Fulghum, ktorý sa všetko, čo naozaj potrebuje vedieť, naučil v materskej škole, zavítal so svojou 15-ročnou vnučkou Briannou prvý decembrový deň do Bratislavy. Prišiel sem po týždňovom pobyte v Českej republike, kde predstavil prvý diel svojej plánovanej románovej trilógie Tretie prianie. Táto kniha vyšla najprv v českom jazyku, na anglický originál si čitatelia budú musieť ešte počkať, keďže vydanie sa posunulo kvôli odchodu jeho literárneho agenta do dôchodku a iným vydavateľským komplikáciám. Bratislavské stretnutie s čitateľmi zorganizovalo kníhkupectvo Artforum, v ktorom je R. Fulghum po Tolkienovi druhým najpredávanejším autorom.
R. Fulghum nemá nijaké hviezdne maniere, bezprostredne sa zvítal s bratislavským publikom: „Vy ste sa prišli pozrieť na mňa a ja som sa prišiel pozrieť na vás, na ľudí, ktorí moje knihy čítajú a sú pre mňa veľmi dôležití.“ Vraj aj zo stretnutí s čitateľmi čerpá námety pre svoje knihy, z ktorých sa mnohé stali bestsellermi.
Počas autogramiády sa porozprával s každým, kto o to prejavil záujem, každému zvlášť poďakoval za to, že prišiel. Bol otvorený, zvedavý a neúnavný. Niektorí ľudia neváhali a priniesli si na podpis všetky jeho knihy, ktoré mali doma. Niekedy z toho bola poriadna kopa. Ako pamiatku na Bratislavu si R. Fulghum odniesol české vydanie svojho najnovšieho románu, dal si ho podpísať ľuďom, s ktorými sa tu stretol počas svojej návštevy.
Napriek tomu, že je R. Fulghum je už pán „v rokoch“ (narodil sa roku 1937 vo Waco v Texase) a mal za sebou už náročný pobyt v Českej republike, nebolo na ňom badať únavu ani pri podpisovaní kníh v Artfore, ani na nasledujúcom stretnutí s čitateľmi v divadle Stoka. Na otázku z publika, ako môže byť stále taký vyrovnaný, dobre naladený, s pozitívnym pohľadom na svet, R. Fulghum odpovedal, že aj jeho život má tienisté stránky, ale on dáva prednosť optimistickému prístupu. Túto filozofiu vyjadruje aj „výzdoba“ jeho pracovne. Na jednu stenu zavesil plagát s kurčaťom, ktoré práve idú podrezať. Teda niekedy sú veci naozaj také zlé, ako vyzerajú. Na protiľahlej stene má plagát s gumeným kurčaťom na hranie. „Môj život sa odohráva medzi týmito kurčatami.“
R. Fulghum sa rád hrá a vymýšľa nové hry, alebo ich „modifikuje“. Jednou z nich je aj hra na stoličky, ktorej pravidlá sú pravdepodobne rovnaké na celom svete. R. Fulghum ich pozmenil tak, že namiesto víťazov a porazených je po hre každý spokojný. Niekedy stačí zmeniť len jedno jediné pravidlo a všetko sa zmení k lepšiemu. Vyzval aj čitateľov, aby neváhali meniť pravidlá a takto vylepšovať svet.
R. Fulghum sa vyznal aj z lásky k tancu a hudbe, ktorá má dôležitú úlohu v jeho najnovšej knihe Tretie prianie. A keby si mohol vybrať, čím by chcel byť v nasledujúcom živote, tak by sa chcel stať violončelom. „Každý deň by sa ma niekto dotýkal a čím by som bol starší, tým by som krajšie hral.“
R. Fulghum si vyskúšal povolania kovboja, učiteľa, kazateľa a ďalšie. Okrem jednoduchého „návodu na život“, že meniť pravidlá sa vyplatí, uznáva jedno nemenné pravidlo: smiech je veľmi dôležitý. Nemáme zabúdať byť deťmi, máme sa tešiť z maličkostí.
Na najvyššie priečky rebríčkov najpredávanejších kníh vyniesla Roberta Fulghuma už jeho prvotina Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole (Príroda 1997, 1998), nasledovali ďalšie – Už horela, keď som si do nej líhal (Slovenský spisovateľ 1997), Ojoj : niekoľko postrehov z oboch strán dvier (Slovenský spisovateľ 1998), v slovenčine vyšli aj Prvá láska : vypočuté a prerozprávané príbehy (Slovenský spisovateľ 1997), Možno áno (možno nie) : oneskorené postrehy z tajného života (Slovenský spisovateľ 1998), Čo by som bol rád napísal (Slovenský spisovateľ 1999), Od začiatku do konca: rituály nášho života (Slovenský spisovateľ 2000). Knižky Roberta Fulghuma vyšli v 27 jazykoch v 103 krajinách.
Žije striedavo v Seattli, Washingtone a na gréckom ostrove Kréta.
Text a foto Jana Liptáková
