Vyhľadávanie
Angela Nanettiová navštívila Slovensko (27. – 29. apríla) na pozvanie Vydavateľstva Matice slovenskej, Slovenskej sekcie IBBY a Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, a stretla sa s čitateľmi v Martine, v Mestskej knižnici v Bratislave a v Klube spisovateľov v Bratislave bola hosťom diskusného večera s tvorcami detských kníh, vydavateľmi, novinármi a študentmi na tému Zmenil sa koncept detstva. A čo literatúra? Na diskusnom večere bola prítomná aj prekladateľka Daniela Lozanová, ktorá získala za preklad jej knihy Môj dedko je čerešňa (Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007) významné medzinárodné ocenenie, zápis na Čestnú listinu IBBY (2010).
Angela Nanettiová patrí k výnimočným zjavom svetovej tvorby pre deti a mládež. Jej dielo bolo preložené do mnohých jazykov, ocenené významnými medzinárodnými i domácimi oceneniami, trikrát získala tzv. malú Nobelovu cenu – Cenu Hansa Christiana Andersena. Udeľuje ju Medzinárodná únia pre detskú knihu (IBBY) každý druhý rok na Kongrese IBBY. Patrónkou ceny je Jej Výsosť dánska kráľovná Margaréta II. Na Slovensku vyšli Angele Nanettiovej už tri knihy, všetky vo Vydavateľstve Matice slovenskej: Môj dedko je čerešňa (2007), Muž, ktorý pestoval kométy (2009) a Adalberov denník (2010). Nanettiovú by sme mohli prirovnať k „staviteľom mostov“ – vie nadviazať vzťah s čitateľom a posmeliť ho, aby vykročil k príbehu, k jeho posolstvu. Kľúčovou témou jej literárnych diel je budovanie vzťahov. Zamýšľa sa nad ich funkčnosťou, nad princípmi ich existencie i nad trhlinami v nich. Kritici o Angele Nanettiovej hovoria, že sa dokáže priblížiť ktorejkoľvek vekovej či sociálnej skupine detí. Už vo svojom debute Adalbertove zápisky (Le memorie di Adalberto) sa prejavila silná črta jej autorského rukopisu, schopnosť ponoriť sa hlboko do myšlienkového a pocitového sveta dospievajúceho dieťaťa, vyniesť na svetlo vnútorné myšlienky a pocity, ktoré sa ľahko stávajú labyrintom duše dospievajúceho. Hlavný hrdina, 11-ročný chlapec Adalbert si hľadá most medzi detstvom a svetom dospelých. Príbeh odkrýva peripetie i možnosti budovania funkčných vzťahov s vrstovníkmi i s dospelými.
Silnou témou Nanettiovej diela je rodina. Jedným z krízových faktorov, ktorý ovplyvňuje charakter detstva súčasných detí, je obrovský tlak na status rodiny, na jej možnosti formovať život dieťaťa, vytvárať mu bezpečné harmonické prostredie a dať mu základ pre zdravý hodnotový systém a pre plnohodnotný citový život. Štatistiky ukazujú, že miznú viacgeneračné rodiny, dochádza k rozpadu nukleárnej rodiny, jednodetné rodiny prinášajú nové vzťahy medzi deťmi a rodičmi, širšou rodinou. V Nanettiovej dielach je rodina pozitívnou jednotkou. Predstavuje zázemie pre dieťa. Nie je idealizovaná, naopak, prechádza i vážnymi krízami, no napriek tomu zostáva pre dieťa stabilným priestorom. V knihe Môj dedko je čerešňa prežíva rodina hlavného protagonistu vážnu krízu vzťahov, ktorá sa nebezpečne rozvinie až po hranicu úplného rozchodu rodičov. Majstrovstvom Nanettiovej je schopnosť vykresliť túto situáciu realisticky, no pritom citlivo a primerane voči detskému adresátovi. Autorka v tejto súvislosti poukazuje na význam medzigeneračných vzťahov, ktoré pomáhajú vyrovnávať stabilitu v rodine.
Ani medzigeneračné vzťahy nie sú ideálne, v spomínanom príbehu sa v nich prejavujú ruptúry a konflikty podmienené sociálnymi rozdielmi medzi mestom a dedinou. Stabilitu do života dieťaťa však neprináša ukážkové správanie dospelých, ale ich schopnosť stáť pri sebe. Vývoj vzťahov pôsobí v jej podaní prirodzene. Spolupatričnosť je hodnotou, ktorá nie je umelo dieťaťu podsúvaná, ale vyplýva z procesu, v ktorom vzťahy dozrievajú. V tomto kontexte je celkom prirodzené, že dieťa sa chce identifikovať so svojou rodinnou, neoddeľuje sa a neizoluje: „Myšlienka, že sa podobám na mamu, vo mne vyvolávala pocit hrdosti a bola to prvá vec, na ktorú som sa opýtal, keď po mňa prišla“ (Môj dedko je čerešňa).
Nanettiová hovorí o témach, ktoré sa dotýkajú krehkých stránok ľudského vnútra. Jej rozprávanie zachytáva viacero problémových rovín, nie je však poznačené ťaživosťou. Introspektívny pohľad nezostáva v Nanettiovej textoch v rovine chladnej intelektuálnej analýzy. Humor, príznačný pre jej štýl, presvetľuje konfliktné prostredie príbehov. Nie je „moderne“ sarkastický, ale nesie nádej. V tomto je jej literárne i ľudské posolstvo veľmi aktuálne aj pre náš slovenský kultúrny kontext.
