Vyhľadávanie
Švédske mestečko Visby na ostrove Gotland sa v dňoch 30. marca - 1. apríla stalo miestom konania medzinárodného seminára na tému Podmienky pre tvorivých umelcov v Európe. Seminár zorganizovalo švédske ministerstvo kultúry, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Európskej únii. Išlo o prvé takto tematicky orientované stretnutie a okrem zástupcov kultúrnych a umeleckých inštitúcii krajín EÚ, pozvanie na seminár dostali aj kandidátske krajiny. V štvorčlennej delegácii MK SR bol aj zástupca riaditeľa Literárneho informačného centra PaedDr. Marian Škotka, CSc., ktorého sme požiadali o rozhovor.
· Aký bol záujem o seminár - najmä pokiaľ ide o kandidátske krajiny a ako medzi účastníkmi seminára zarezonovala jeho téma? Na seminári sa zúčastnilo vyše sto účastníkov z väčšiny európskych krajín. Hneď na jeho začiatku sa ukázalo, že téma seminára je veľmi aktuálna a natoľko rozsiahla, že ju nemôže obsiahnuť nielen jedno stretnutie, ale ani niekoľko objemných publikácií. Veď pod hlavičkou "podmienok pre tvorivých umelcov" sa skrýva celý komplex otázok z oblasti autorských práv a ich ochrany, možností spoločenského uplatnenia autorov, ocenenia výsledkov ich umeleckej práce, vynárajú sa problémy celého systému podporných aktivít a podmienok pre pôvodnú tvorbu a jej šírenie. Ide teda nie o otázky umelecké, ale v ich mene o otázky sociálne, pracovné, ekonomické i právne.
· Ako sa vlastne v prostredí EÚ vníma či konkrétne formuje problematika jej kultúrnej politiky?
- Keďže Európska únia, sa postupne a úspešne formuje ako jeden veľký trh, ktorý má všetky predpoklady byť väčším a pestrejším, ako je ten americký, nezodpovedalo by európskej historicite a skúsenosti, ani jej budúcim potrebám, ak by architekti novej Európy pozabudli na jeden zo základných predpokladov skutočného spojenia a dobrej spolupráce, ktorým je zodpovedné zapojenie sféry kultúry do celého procesu. Kultúra však nemôže vznikať a rozvíjať sa bez tvorcov - spisovateľov, hudobníkov, výtvarníkov a ďalších. Zámerne som menovite vybral týchto, pretože práve ich zástupcovia sa na seminári stretli. Z ich úst zazneli hlasy o tom, že EÚ nemá vlastnú kultúrnu politiku, tú zatiaľ tvoria kultúrne politiky jednotlivých krajín a situácia v nich sa na tomto poli značne odlišuje. Spoločným menovateľom však zostáva neuspokojivé postavenie umelca, nech žije kdekoľvek v Európe, v porovnaní s inými sociálnymi skupinami. Pritom je najvyšší čas (aj u nás) pochopiť kultúru a jej tvorcov, ako jeden z vážnych faktorov sociálneho a ekonomického rozvoja. Kultúra má schopnosť vytvárať pozitívnu atmosféru aj pre produktívnu komunikáciu v ďalších oblastiach, pre účinnú prezentáciu krajiny a jej presadzovanie sa na medzinárodnom fóre a svetovom trhu. Práve kultúra v sebe skrýva potenciu prirodzených a veľmi účinných public relations pre krajinu, ktorá dobrým menom a vizitkou kultúrneho člena európskeho spoločenstva získava pre všetky oblasti života neoceniteľný kapitál pre budúcnosť.
· Nielen spoločenské, ale možno ešte viac materiálne postavenie európskeho umelca bolo zrejme ťažiskovou témou seminára…
- Túto časť diskusie by som dokonca mohol stručne charakterizovať sloganom: Si umelec - a čím sa živíš? A vôbec to nie je nejaký reklamný výrok, ale fakt vzatý priamo zo života, v duchu ktorého sa niesla aj nezanedbateľná časť diskusie vo švédskom Visby. Ak sa ktosi dnes nazýva umelcom, nevyhne sa mnohým začudovaným otázkam okolia, ktoré ho mnohokrát vníma ako osobu, čo nepatrí do dnešného sveta, čiže takú, ktorá sa nevie o seba a svoju rodinu postarať. V tejto situácii sa umelec často ocitá vďaka tomu, že spoločnosť a jej legislatíva ho posudzuje rovnako, ako iné zárobkovo činné osoby s tým rozdielom, že v danom prípade je jasné, že ide o hlboko stratový biznis. Pochopiteľne, tu mám na mysli literatúru ako umenie, nie ako žurnalistiku alebo reklamu, hudbu ako komponovanie, nie ako produkciu hitov pre hitparády. Jednoducho, nemasové a nekonzumné umenie sa nezaobíde bez podpory, bez systému starostlivosti, ktorý napomáha vytvoriť podmienky pre jeho vznik, šírenie a pretrvanie. Slovenský daňový systém (s výnimkou jednorázového honoráru do smiešnej výšky 4000,- Sk, kde je daň 10%) podobne, ako v niektorých ďalších krajinách, umelca zaraďuje rovnako, ako akéhokoľvek živnostníka, hoci je jasné, že práca umelca nie je výrobou a nemôže byť sériovou, čiže výsledky jeho práce sú kvantitatívne limitované. Navyše, je tu ešte jeden zásadný rozdiel: kým produkt práce živnostníka je jeho vlastníctvom, resp. ho za vhodných obchodných podmienok posúva do súkromného vlastníctva inej osoby, umelecké dielo autora sa nakoniec vždy stáva hodnotou celospoločenskou a obohacuje človeka v širších dimenziách. Ak autor, ktorý pracoval na svojom diele možno niekoľko rokov je zdanený rovnako, ako napr. predajca na tržnici, niečo tu nie je v poriadku. Znamená to azda, že umelec, ak sa chce aklimatizovať pre 21. storočie, má sa zmeniť na novodobé mytologické moštrum - spolovice umelec a spolovice obchodník? Je zrejmé, že pre väčšinu skutočných umelcov je to len ťažko akceptovateľná pozícia.
V diskusii o týchto otázkach sa účastníci stretnutia zhodli na názore, že ak novodobá Európa nemá byť pre umelca hrozbou, ale chce byť novou príležitosťou, európska kultúrna politika nemôže skĺznuť k tomu, aby umelca chápala len ako duchovného producenta a jeho dielo radila do zoznamu obchodných komodít. Takýto postoj by viedol k úplnej komercializácii umenia a súčasne upevnil diskriminačnú politiku viacerých krajín voči svojim umelcom. Aby sme si najprv pozametali pred vlastným prahom, na Slovensku to dnes znamená asi toľko, že napr. v oblasti literatúry, na rozdiel od iných krajín, prakticky nemáme spisovateľov na voľnej nohe, čiže tých, ktorí by žili výlučne z literárnej umeleckej tvorby. V krajinách Severnej Európy sa otázka autorov na voľnej nohe rieši systémom niekoľkoročných grantov, doplnkovými platbami z výpožičných práv, možnosťami pôžičiek, v Írsku dokonca oslobodením spisovateľov od platenia daní z literárnej činnosti. Nulová sadzba DPH na knihy sa uplatňuje vo Veľkej Británii, v Írsku, Nórsku, v Litve a v Slovinsku. Tlak trhu je však neúprosný a dokedy sa túto nepriamu formu podpory knižného trhu podarí udržať, najmä v ekonomicky slabších krajinách, je otvorenou otázkou.
· Aké riešenia, v zmysle odolania najmä tomuto neuprosnému ekonomickému tlaku na kultúru, sa na stretnutí prezentovali?
- Napriek tomu, že umelec je charakterom svojej práce a vnútorným založením individuálnou osobnosťou, stretnutie poukázalo na potrebu určitej organizovanosti v záujme obhajoby európskej umeleckej menšiny. Pojem, ktorý mi napadol práve v tejto chvíli, veľmi dobre vystihuje situáciu, o ktorej sa na starodávnom Gotlande diskutovalo. Ide o to, aby sa umelci, tí dnešní i zajtrajší spolu so svojim dielom neocitli v pozícii zakonzervovaných ruín kostolov, ktoré vo Visby svedčia o tom, že kedysi tu žila veľká kultúra. Ak v rozvíjajúcom sa európskom integračnom procese ide aj o približovanie legislatívy jednotlivých členských a kandidujúcich krajín, potom je jasné, že musíme byť dobre pripravení aj na informačnú výmenu v kultúrno-právnej oblasti a aplikovanie pozitívnych skúseností zo zahraničia. Švédske stretnutie potvrdilo, že určitý stupeň inštitucionálneho a finančného krytia umeleckých sfér, tvorcov, je nevyhnutné a ilúzie o tom, že trh môže všetko, sú už i na Západe minulosťou. To len na Slovensku sa v poslednom období rozvíja podivuhodné vedomie, akoby zrušenie každej ďalšej kultúrnej inštitúcie zachránilo katastrofálnu ekonomickú situáciu a obohatilo peňaženky daňových poplatníkov. Pritom sa stáva otázkou priam existenčnou, aby aj vo sfére kultúry fungovali kompetentné a profesionalizované subjekty, aby aj ich prostredníctvom sa kultúry európskych krajín napojili na informačnú superdiaľnicu, aby sa aktívne zapájali do európskeho polylógu a pracovali v prospech umelcov, šírenia ich tvorby a kultúrnej výmeny, v rámci ktorej máme aj my čo ukázať. V tejto súvislosti vzrastá význam organizácií podporujúcich šírenie pôvodnej tvorby i umeleckých združení, ktoré sa budú musieť zaoberať tiež postavením umeleckých tvorcov a aktivitami smerujúcimi k zlepšeniu podmienok pre ich tvorbu, ale aj rozvíjaním tvorivosti mladších vekových skupín, pretože bez pripraveného publika aj umenie stráca zmysel. Osobitnú pozornosť, ako podčiarklo stretnutie, si vyžaduje literatúra, ktorá na rozdiel od hudby a výtvarného umenia nedisponuje univerzálnym jazykom, a jej cesty do sveta v rámci medzikultúrnej výmeny sú komplikovanejšie. Sloboda tvorby v najširšom význame teda nie je možná bez určitej sociálnej bázy a garancie. Bez nich sú slová o slobode iba prázdnym heslom.
· Ako by bolo možné, na základe diskusie vo Visby, charakterizovať hlavnú úlohu dnešnej slovenskej kultúry?
- Tú vidím predovšetkým v tom, aby kultúrne inštitúcie, spolky, organizácie a ich reprezentanti v oblasti kultúry zanechali žabomyšie vojny, ktoré často viac sledujú vytĺkanie osobného politického kapitálu, ako veci umenia a tvorby. Nie koho volíš, ale čo robíš v prospech kultúrnej misie svojej krajiny doma a vo svete sa musí pre nás stať kľúčovou otázkou. Ak naozaj nechceme európsky rýchlik premeškať.
Conditions for Creative Artists in Europe
Description of the meeting
Prameň: eu2001.se
