Vyhľadávanie
Pri príležitosti uvedenia slovenského prekladu svojho úspešného románu HHhH. Himmlerov mozog Heydrich (Vydavateľstvo Marenčin PT), ktorý vlani získal vo Francúzsku Goncourtovu cenu za najlepší románový debut roka, navštívil Laurent Binet (nar. 1972) koncom marca Bratislavu a stretol sa s čitateľmi na Filozofickej fakulte a vo Francúzskom inštitúte. Laurent Binet vyučuje literatúru na parížskej univerzite Seine-Saint-Denis. Svoju literárnu prvotinu, príbehy Silné a slabé stránky našich slizníc, publikoval roku 2000, ale dostala sa len medzi úzky okruh čitateľov, po nej nasledovala kniha inšpirovaná vlastnými skúsenosťami s výučbou na stredných školách v Paríži a parížskom predmestí Pracovný život Lawrenca B., Malý veľký muž (2004). Skutočný vstup do literatúry však znamená jeho najnovší román HHhH (Grasset 2009). Pôvodne chcel román nazvať Operácia Antropoid podľa diverznej akcie riadenej československou vládou z Londýna na likvidáciu šéfa gestapa a nacistickej tajnej služby, ale vydavateľ si presadil skratku z nemčiny Himmlers Hirn heißt Heydrich, teda „há-há-há-há“, ako ho vtipne prečítala jeho slovenská prekladateľka Mária Ferenčuhová.
Azda každému, kto po knihe siahol, zišla na um otázka, čo zaujalo mladého francúzskeho spisovateľa na atentáte na Heydricha? Čo nové môže o tejto udalosti a jej tragických dôsledkoch ešte povedať? Kto si knihu prečíta, dozvie sa hneď z jej prvých kapitol, čo autora inšpirovalo, aj to, že prvýkrát počul o „česko slovenských partizánoch“, ktorí v máji 1942 zlikvidovali nemeckého protektora, od svojho otca. Nepoznal ani ich mená, no obdivoval ich. Autor využíva metódu rozprávania, ktorá umožňuje čitateľovi nazrieť takpovediac pod pokrievku diela. Ako poznamenal, práve pre techniku metalepsie (keď autor zasahuje do fiktívneho deja) si obľúbil Milana Kunderu. Z týchto autorských vstupov sa dozvedáme genézu diela, ako Laurent Binet zhromažďoval materiály, aké dokumentárne či hrané filmy mu pomohli zrekonštruovať historické udalosti a utvrdiť svoju predstavu o nich. Nezameral sa len na historické dokumenty, ale navštívil aj miesta kľúčovej udalosti, výstavu fotodokumentov, okrem dokumentárnej literatúry sa odvoláva aj na román generačne blízkeho Jonathana Littella (nar. 1967) z roku 2006 Les Bienveillantes (Blahosklonní) takisto s témou fašistických zločinov, ktorý bol ocenený Goncourtovou cenou.
Dôveru čitateľa si autor získava odhalením intímnych vzťahov, ktoré nadviazal počas pobytu v Košiciach v druhej polovici 90. rokov, kde na vojenskej akadémii vyučoval francúzštinu v rámci svojej vojenskej služby, a potom v Prahe. V hlavnej línii románu v krátkych, dynamicky plynúcich kapitolkách odkrýva na historickom pozadí psychologický portrét Heydricha a čiastočne aj Himmlera a Göringa v období, keď súperia o moc a Hitlerovu priazeň. Z pohľadu francúzskeho autora vyznieva postavenie Československa po podpise Mníchovskej dohody ešte tragickejšie, než ho vnímame z interpretácie našich dejín. Ani vyše sedemdesiat rokov od potupnej zrady v Mníchove neprekryje prachom zabudnutia zbabelosť vrcholných politikov a ich hlavných poradcov. „Alexis Leger (tak sa v skutočnosti volal [Saint-John Perse] a v skutočnosti bol „léger“, ľahký) sprevádzal Daladiera do Mníchova ako tajomník ministerstva zahraničných vecí. Tento naslovovzatý pacifista neúnavne presviedča francúzskeho premiéra, aby ustúpil všetkým požiadavkám Nemcov.“ Zrada za rokovacím stolom v Mníchove spúšťa mašinériu moci, ktorá mala na jednej strane krvavé dôsledky, no na druhej strane nabádala k individuálnym zradám a kolaboráciám, ale rovnako podnecovala aj hrdinstvá celkom prostých ľudí. Práve to zaujalo francúzskeho autora na postoji Slováka Jozefa Gabčíka a Čecha Jana Kubiša, že títo obyčajní mladí ľudia sa odhodlali vzoprieť zradnej moci a boli ochotní obetovať život. Ako autor povedal na bratislavskej prezentácii svojej knihy, písal ju najmä pre francúzskych čitateľov, ktorí o dvoch parašutistoch, Gabčíkovi a Kubišovi, nič nevedia. Pre mladých môžu byť vzorom pre svoj odvážny postoj, navyše symbolizujú spojenectvo Čechov a Slovákov proti fašizmu. No na besede s našimi študentmi sa presvedčil, že ani oni už túto históriu nepoznajú.
Druhá časť knihy je venovaná atentátu na Heydricha 27. mája 1942, pri ktorom sa pretínajú osudy mnohých nič netušiacich ľudí. Autorovi sa podarilo zobraziť práve túto časť reálnej udalosti s vysokou dávkou napätia, ktoré udržiava až po úkryt odbojárov v krypte kostola na Resslovej ulici. Napätie sa však rozplýva v zrade Karla Čurdu.
