Vyhľadávanie
Text pod foto
Macedónski básnici Mateja Matevski, Vlada Urošević (zľava) s Jánom Zamborom a španielskym básnikom Josém Luisom Reinom Palazónom na Stružských večeroch poézie
Stružské večery poézie 2006
V macedónskom mestečku Struga na brehoch Ochridského jazera sa uskutočnil (24. – 29. augusta) medzinárodný básnický festival Stružské večery poézie. Jeden z najvýznamnejších básnických festivalov na svete sa usporadúva už 45 rokov, Zlatý veniec sa udeľuje od roku 1966. Medzi ocenenými básnikmi sú Wystan Hugh Auden, Pablo Neruda, Eugenio Montale, Léopold Sédar Senghor, Eugène Guillevic, Arthur Lundkvist, Rafael Alberti, Hans Magnus Enzensberger, Nichita Stănescu, Andrej Voznesenskij, Janis Ritsos, Alen Ginsberg, Tadeusz Różewicz, Josif Brodskij, Ives Bonnefoy, Edoardo Sangvinetti, Seamus Heaney, Gennadij Ajgi, Ted Hughes... Súčasťou ocenenia je vydanie rozsiahleho výberu básní laureáta v origináli a v preklade do macedónčiny. V stružskom Parku poézie básnik zasadí strom, pri ktorom sa inštaluje tabuľka s jeho menom, s rokom udelenia ceny a s názvom jeho rodnej krajiny. Festival sa organizuje v spolupráci s macedónskou vládou, s UNESCO a s ďalšími macedónskymi mestami. Laureátkou tohto ročníka sa stala čierna poetka z Latinskej Ameriky, Kubánka Nancy Morejónová. Osobitné ocenenie Stružské mosty sa udeľuje mladým básnikom, tento rok si ho odniesla 26-ročná ruská poetka Marianna Geideová. Cenu za najlepšiu macedónsku básnickú knihu vydanú v čase medzi festivalmi dostal Bratislav Taškovski.
Na podujatí sa zúčastnilo 25 zahraničných básnikov (od Japonska po USA a Grenadu) a rad domácich autorov. Ťažiskovou témou bol vzťah poézie a výtvarného umenia, bolo jej venované medzinárodné sympózium, prezentácia knižného tematického výberu poézie macedónskych autorov v preklade do angličtiny i výstava súčasných macedónskych maliarov. Blok korešpondujúci s tvorbou laureátky Nancy Morejónovej tvorila karibská poézia a hudba. V samostatnom večernom programe sa prezentovala macedónska prekladová antológia súčasnej karibskej poézie a predstavila sa štvorica kubánskych speváčok. Účastníci si pripomenuli dve výročia laureátov tohto festivalu: storočnicu senegalského básnika Léopolda Sédara Senghora a 85. nedožité jubileum macedónskeho básnika Blaže Koneského. Čítanie poézie zúčastnených autorov sa stretalo s nezvyčajným záujmom verejnosti. Na úvodnom čítaní v stružskom Dome poézie sa zúčastnilo okolo 800 divákov (autori čítali v origináli, preklad do macedónčiny sa premietal na monitore). Veľa záujemcov sa zhromaždilo aj na brehoch rieky Drim na záverečnom stružskom čítaní na jej moste. Čítalo sa na javisku na brehu jazera, pri chráme sv. Juraja v Struge, pod platanom na nádvorí kláštora sv. Bohorodičky v Kališti, v katedrále sv. Sofie v Ochride (večer venovaný laureátke), v priestoroch stružského hotela Drim (nočný program pre mladých básnikov a hudobníkov Noc bez interpunkcie) a inde. Súčasťou programu bola prehliadka historických pamätihodností, najmä sakrálnych objektov, osobitne tých, ktoré sa viažu na misiu sv. Klimenta a sv. Nauma. Staré kresťanské stavby Macedónci obnovujú v rýchlom tempe. Konkurujú im islamské mešity (štvrtinu obyvateľstva tvoria Albánci). Medzi účastníkmi festivalu boli aj albánski básnici (v Kičeve sa program uvádzal po macedónsky, po albánsky a po anglicky).
V programe Poézia na ceste sa básnici zo Strugy rozišli do miest Bitola, Strumica, Kičevo, Kumanovo, Tetovo a znova sa stretli neďaleko hlavného mesta Skopje v očarujúcom kaňone Matka s kláštorom sv. Andreja, kde opäť čítali svoje básne. Záverečné čítanie sa odohralo v multimediálnom centre Mala stanica v Skopje.
Na Stružských večeroch poézie sa sporadicky zúčastňujú aj slovenskí autori. Najpočetnejšia delegácia tam bola roku 1982 (Vojtech Mihálik, Ján Buzássy, Štefan Strážay, František Lipka, Ján Zambor), keď organizátori usporiadali samostatný večer českej a slovenskej poézie. O rok nato vyšla v rámci festivalu prekladová antológia súčasnej českej a slovenskej poézie. Na macedónsku iniciatívu sme na Slovensku odpovedali pozoruhodnou prekladovou antológiou súčasnej macedónskej poézie Nepokoj v krajine (1990, vybral F. Lipka, preložili F. Lipka a Štefan Moravčík v spolupráci s Emilom Horákom). Dobrým zdrojom poznania modernej macedónskej poézie je pre nás aj česká prekladová antológia Modré nebe nad Ochridem (1995, vybral a preložil Ivan Dorovský).
Na tomto ročníku Stružských večeroch poézie sa zúčastnil autor týchto riadkov na pozvanie organizátorov s pomocou Ministerstva kultúry SR a Klubu nezávislých spisovateľov. Vo večerných programoch päťkrát čítal svoje básne a na sympóziu Báseň / obraz vystúpil s príspevkom venovaným tvorbe Laca Novomeského a Gennadija Ajgiho. Dojmy a pocity odchádzajúcich účastníkov festivalu výstižne vyjadruje báseň macedónskeho básnika a spoluorganizátora festivalu Vlada Uroševića Koniec leta: ,,Zavri toto leto do škatule zo slamy / do veže z piesku do náručia vetra / do čiašky z makovice Zavri ho ľahko / zavri ho tak aby sa mohlo znova objaviť / niekedy keď si sám niekedy v zime / Aby sa objavilo ako vôňa ako zabudnuté meno / ako liečivé znamenie.“
Ján Zambor
