Kráčame s dcérou bratislavským Korzom a oproti nám vidíme známu tvár z televízie. Začali sme sa chichúňať. „Muž“ oproti bol vyparádený, na jednej ruke mu visela kabelka, akú by som aj ja rada vlastnila, a druhou rukou telefonoval. Smiali sme sa na jeho zženštilých pohyboch, aj na tom, ako bol oblečený. Ako z cirkusu. „Pavlo Rochnyak bol odmalička iný ako jeho vrstovníci. Príliš jemný, vzhľadom i správaním pripomínal viac dievča než chlapca,“ píše sa na záložke knihy Paviel Sám medzi svojimi, do písania ktorej sa pustila Katarína Lešková spolu s Pavielom. Spoluautorka je skutočne majsterka pera a fabulácie. Z Pavielovho životného príbehu vytvorila story hodnú hollywoodskych filmov. Paviel nápadne pripomína rozprávkovú Popolušku. Chúďatko chlapčiatko bité už v škôlke, neskôr v škole, šikanované, nemilované, osamelé. Ani v rodine to nemá ľahké. Otec je alkoholik a starší brat ho tlčie tiež, len aby z neho vytĺkol zženštilosť. Jedinú oporu nachádza v mame, ktorá mu vybaví, aby nešiel na vojnu, pretože má obavu, že by tam z jej jemného syna chceli spraviť chlapa. Paviel pochádzajúci z chudobných pomerov dostáva od svojej dobrej mamy darček – cestu k moru. A tam ho čaká ďalšie príkorie. Znásilnenie. Čitatelia, pripravte si vreckovky, budete ich ešte potrebovať. Paviel stále neprestáva narážať na ľudí, ktorí mu robia zle. Jeho prvý vážny milenec ho zamyká v dome a bije ho. Chúďa Paviel. Zle mu robia aj v Bratislave, kde sa ako ukrajinský emigrant zamestná v kaderníckom salóne. Nikto s ním nehovorí, pridelia mu najhoršie miesto, ale Paviel napriek tomu pracuje do zodratia až mu nájdu na pľúcach nezhubný nádor. Popoluška však na rozdiel od Paviela nefajčila. Tak či tak, obe rozprávky majú šťastný koniec. Z Popolušky sa stala kráľovná a z Paviela CELEBRITA.
