Vyhľadávanie
Za prítomnosti spišského diecézneho biskupa, predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Františka Tondru a početného publika, zloženého z kňazov Spišskej diecézy a spišskokapitulských seminaristov, sa dňa 17. apríla 2007 uskutočnilo v Spišskej Kapitule ďalšie významné odborné podujatie k storočnici Ladislava Hanusa.
Odborný seminár sa konal pod názvom Prof. ThDr. Ladislav Hanus (1907 – 1994) – svedok storočia vo Veľkej aule Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka. Medzi kňazmi spišskej diecézy boli i „svedkovia“ Hanusovho života, kňazi, ktorí sa v 70. a 80. rokoch 20. storočia zúčastňovali na jeho tajných prednáškach a seminároch a mali možnosť zoznámiť sa aspoň s časťou jeho v tom čase len v odpisoch alebo v samizdatoch a zahraničných vydaniach sa šíriaceho diela.
Seminár otvoril a moderoval rektor Kňazského seminára prof. Jozef Jarab, úvodné slovo predniesol riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Hovoril o kľúčovom mieste Hanusovho diela v slovenskom kultúrnom a filozofickom myslení 20. storočia a informoval o podujatiach, ktoré LIC ako gestor hanusovského roka, zaradeného do kalendára kultúrnych výročí UNESCO, ešte v priebehu roka pripravuje (predovšetkým ide o vydanie reprezentačného knižného zborníka a odborný seminár v Ríme). V prvej časti bohatého programu seminára odzneli príspevky Mons. M. Gavendu o Hanusovi ako teológovi, doc. I. Vaška, dekana Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, o Hanusovi ako filozofovi a literátovi, doc. Jozefa Leščinského na tému Verbum a L. Hanus a PhDr. Aleny Piatrovej, riaditeľky Inštitútu kresťanskej kultúry FF Trnavskej univerzity, o Hanusovi ako estetikovi sakrálneho umenia. Svoj referát A. Piatrová ilustrovala ukážkami novej, ale esteticky nehodnotnej sakrálnej architektúry v niektorých slovenských kostoloch.
Druhá čas seminára mala prevažne charakter osobných spomienok. Otvoril ju Anton Baláž esejou o nedávno vydaných pamätiach L. Hanusa, ktoré vyšli vo vydavateľstve LÚČ pod názvom Pamäti svedka storočia; vo svojom pohľade na jedinečné dielo slovenskej memoárovej literatúry sa sústredil na Hanusovo rozprávanie o trinásťročnom pobyte v československých „mŕtvych domoch“ – komunistických väzniciach v Jáchymove, Mírove, Valdiciach a Leopoldove. Podnetné boli osobné spomienky na stretnutia a spoluprácu s L. Hanusom v 70. a 80. rokoch v spišskom prostredí, ktoré predniesli doc. Ivan Chalupecký a doc. Štefan Mordel. Spontánne sa v diskusii prihlásili i ďalší pamätníci Hanusovho života. Šéfredaktorka vydavateľstva LÚČ Anna Kolková predstavila Hanusove diela, ktoré vyšli v ich vydavateľstve, a vyzdvihla editorské zásluhy prof. Júliusa Pašteku pri ich príprave na vydanie – vrátane Hanusových spomienok, ktoré sa nachádzali len na magnetofónových nahrávkach a z takmer tisícstranového rukopisu ich prof. Pašteka pripravoval osem rokov na vydanie. Poslednou knihou, ktorou sa vo vydavateľstve LÚČ zavŕši vydávanie Hanusovho diela, budú jeho Princípy kresťanskej morálky.
Na záver seminára vystúpil Mons. František Tondra, ktorý ocenil veľmi bohatý a myšlienkovo podnetný program seminára, poukazujúci na skutočne hlboké a inšpirujúce dielo profesora Ladislava Hanusa.
Anton Baláž
