Vyhľadávanie
Čestným hosťom tohtoročného medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy Praha 2005 bolo Slovinsko. V v tesnej blízkosti jeho rozsiahlej knižnej expozície stál aj reprezentačný stánok Slovenskej republiky. V Prahe si však návštevníci Slovinsko so Slovenskom nemýlili.
Svět knihy sa konal v dňoch 5. – 8. mája v tradičných výstavných priestoroch Priemyselného paláca na výstavisku v Holešoviciach. Literárne informačné centrum ako garant národnej expozície SR v ňom vystavilo vyše 550 titulov z produkcie viac ako 40 slovenských vydavateľstiev (vydavateľstvo Slovart a slovenskí tlačiari mali samostatné výstavné stánky).
Tohtoročný, už jedenásty ročník Světa knihy, podľa slov riaditeľky veľtrhu Dr. Dany Kalinovej, sa z tradičného knižného veľtrhu zmenil aj na literárny festival, pretože „sprievodný program veľtrhu sa rozrástol do rozmerov skutočného literárneho festivalu doplňujúceho knižnú ponuku vystavovateľov“. V rámci takého „literárneho festivalu“ sa uskutočnilo takmer 300 samostatných sprievodných programov, dvadsať knižných výstav, prebehol cyklus filmových projekcií slovinských hraných a dokumentárnych filmov a uskutočnili sa ďalšie samostatné programy v pražských kultúrnych zariadeniach a „literárne“ ladených kaviarňach. Sprievodnými akciami prispeli aj slovenskí vydavatelia. LIC pripravilo tri samostatné programy.
Prezentácia našich vlastných publikácií – zborníka k storočnici Ladislava Novomeského a Dejín slovenskej literatúry III – sa v deň otvorenia veľtrhu uskutočnila mimo areálu výstaviska, v spoločenských priestoroch Českého Červeného kríža na Thunovskej ulici v spolupráci so Slovensko-českým klubom v Prahe. Komornejšie priestory renesančného paláca na Malej Strane vytvorili primeranejšiu, pokojnejšiu atmosféru na predstavenie kníh, ktoré nie sú bežnými vydavateľskými dielami a na ich vnímanie je potrebné viac sústredenia, aké väčšinou neposkytuje hlučná veľtrhová kulisa – a tá tohtoročná na Světe knihy bola hlučná až priveľmi. Zborník štúdií nazvaný V tenkej koži básnika predstavil podpredseda Slovensko-českého klubu Vladimír Skalský. O svojom prístupe k Novomeského dielu (i o jeho zložitých životných osudoch) hovorili dvaja spoluautori zborníka: PhDr. Martin Kučera, CSc. a doc. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.
Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia, ako znie podtitul Dejín slovenskej literatúry III, uviedol riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Svoju koncepciu prístupu k dielu, ktoré je prvým pokusom po novembri 1989 podať ucelený pohľad na dianie v slovenskej literatúre po roku 1945, potom predstavil jeho hlavný tvorca, prof. PhDr. Viliam Marčok, CSc. Na prezentácii sa zúčastnili zástupcovia českých literárnych inštitúcií, predstaviteľ MK ČR, literárni vedci a prekladatelia zaoberajúci sa česko-slovenskými literárnymi vzťahmi.
Vo veľkej sále Priemyselného paláca sme 6. 5. o 17.00 hod. prezentovali akciu Víno a sex po slovensky – knižky o víne, ktoré píše známy slovenský enológ prof. Fedor Malík a v príťažlivej grafickej podobe ich vydáva vydavateľ Albert Marenčin, a český preklad antológie poviedok z vydavateľstva Ikar Sex po slovensky. O slovenskom sexe píšu totiž už nielen muži, ale i ženy, a v antológii si dokonca zišli v pomere 1:1, čo samo osebe možno v skromných dejinách slovenskej erotiky považovať za pozoruhodný fakt. Na prezentácii sa zúčastnil zostavovateľ antológie Dušan Taragel, autori (autorky) Vanda Feriancová, Denisa Fulmeková, Peter Šulej a Dušan Taragel – aj ako autor jednej z „najsexi“ poviedok. Vydavateľstvo Ikar zastupovala šéfredaktorka Zuzana Šeršeňová. Hovorilo sa o tom, ako antológia vznikala, ako vyzvaní autori prekonávali zábrany otvorene písať na tému, ktorá bola u nás donedávna takmer tabu (a ako sa zas museli usilovať, aby neskĺzli do vulgarity či pornografie). Medzi moderátorkou a autormi sa rozvinul vtipný a zábavný dialóg o tom, ako vznikali jednotlivé texty – Feriancovej Stamodtiaľ, Fulmekovej Fúzatá veverička, Šulejov Túžim po Pekingu a Taragelov Kurz. Publikum so záujmom počúvalo a príjemne sa zabávalo – a možno trocha sa aj poučilo. Rovnako vtipne, viac poučne, viedla Z. Belková rozhovor aj s profesorom Fedorom Malíkom. Ten nakoniec nezištne prezradil, že víno, ktoré má podľa jeho skúseností aj značný erotický náboj, sa volá Merlot – a priniesol z neho s vydavateľom Albertom Marenčinom ml. aj na ochutnanie.
A tak malá ochutnávka po skončení prezentácie prítomné publikum presvedčila, že dobré knihy a dobré víno sa môžu harmonicky dopĺňať.
S novinkami z literárnej Bratislavy sa mohli návštevníci veľtrhu zoznámiť na komornejšie ladenej akcii v sobotu 7. 5. o 17.00 hod. Hovorilo sa predovšetkým o slovenskej čítanke 14 ostrých, ktorý vyšla v češtine v sérii tzv. Gutenbergových čítaniek, ktorý vydáva vydavateľ Joachim Dvořák vo vydavateľstve Labyrint. Čítanku zostavil K. Főldvári. Na prezentácii J. Dvořák zopakoval svoje dávnejšie tvrdenie, že cesta slovenských autorov na český knižná trh je možná – a efektívna len prostredníctvom prekladov do češtiny, keďže najmä mladá generácie má problémy porozumieť slovenčine, a navyše českí kníhkupci sa bránia nakupovať knihy v slovenčine. Druhou predstavenou novinkou bol Klebetromán, ktorý vznikol v autorskom tandeme Denisa Fulmeková a Peter Macsovszký. D. Fulmeková na predstavení knihy prezradila, že pôvodne to mala byť kniha o ezoterike, ale keďže obaja okrem ezoteriky obľubujú aj kaviarenskú spoločnosť – kde sa to len tak „hemží“ rôznymi klebetami – rozšírili svoj autorský zámer. Vzniklo pôvabné dielko, ktoré má na Slovensku široký čitateľský ohlas. Literárnou novinkou z Bratislavy je aj dielo Henrica Van Veldekeho Krásne slovo, sladká melódia, dvadsaťpäť ľúbostných trubadúrskych piesní v skvelom preklade básnika Ľ. Feldeka. Kniha sa dostala aj medzi Najkrajšie knihy Slovenska 2004 a publiku ju predstavil vydavateľ Daniel Ryba. Uviedol, že Feldekov preklad vznikol v spolupráci s českým znalcom trubadúrskej poézie prof. Mojmírom Grygarom; kniha je doplnená cédečkom, na ktorom je päť básní zhudobnených – autorom hudby je skladateľ Pavol Šuška. Ide teda o pozoruhodný, na Slovensku ojedinelý multimediálny projekt. K novinkám z literárnej Bratislavy sa pripojila aj jedna novinka z Prahy – Vladimír Skalský, podpredseda Slovensko-českého klubu predstavil prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Zrkadlenie/Zrcadlení, ktorý začal vlani vydávať Slovenský literárny klub v Prahe. Ide o projekt, ktorý by mohol vytvoriť taký potrebný priestor na pokračovanie v slovensko-českom literárnom dialógu.
Na Světe knihy sa tento rok úspešne predstavila aj slovenská autorka Daniela Kapitáňová. Ešte pod literárnym menom Samko Tále jej v českom preklade vyšiel román Kniha o cintoríne. V literárnej kaviarni na balkóne veľtrhového paláca román uviedol jeho prekladateľ Ján Balabán v programe nazvanom Listovanie – scénické čítanie Kniha o hřbitově a cintoríně. Po „čtení i čítaní“ nasledovala beseda s D. Kapitáňovou, po nej úspešná autogramiáda, na ktorej sa zúčastnil aj slovenský vydavateľ knihy K. K. Bagala. Zvlášť potešujúce bolo, že D. Kapitáňová zaujala mladých českých čitateľov, pre ktorých je Kniha o cintoríne jedno z kultových slovenských literárnych diel v Čechách.
Hosť jedenásteho ročníka Světa knihy Praha 2005 – Slovinská republika – bol na veľtrhu skutočne výrazne prítomný. Programy Slovinská literatúra v češtine, Čítanie urbánnej poézie, Nová Európa, Mesto v súčasnej próze, Slovinská literatúra pre deti a ďalšie boli hojne navštevované. Zvlášť zaujímavý bol program Drago Jančar: Nové preklady, ktorý sa konal za účasti tohto najvýznamnejšieho, svetoznámeho slovinského prozaika a esejistu a jeho „dvorného“ prekladateľa do češtiny Františka Benharta. Hovorilo sa o prekladoch jeho knihy esejí Brioni a historického románu Katarína, páv a jezuita, ktorý sa odohráva v prvej polovici 18. storočia a podľa vyjadrenia autora napísal ho preto, lebo práve v historickom žánri nachádza „priestor pre imagináciu“, ktorá mu chýba v „supermarketových“ témach zo súčasnosti. O svojich slávnych esejach (Veľký brilantný valčík, Špicľovanie Godota, Predĺžená minulosť) sa vyjadril, že v tých prvých, napísaných v totalitných rokoch, bolo hodne zlosti – chcel nimi pomôcť pri páde komunistických režimov vo východnej Európe, kým teraz píše eseje myšlienkovo prehĺbenejšie, podfarbené viac umelecky, takmer na hranici beletrie – taká je aj kniha esejí Brioni. Jančar definoval aj svoj vzťah k písaniu: je ním podľa neho hľadanie významu; preto nemá rád hru s čitateľom, chce, aby ho príbeh zaujal a aby ho bral vážne. Snaží sa do svojich knižiek dostať aj akúsi melancholickú iróniu, aj odľahčenie príbehu, aby dosiahol hlbší účinok. Spolu s ďalším svetovým Slovincom Alešom Debeljakom, básnikom a esejistom, sa Jančar zúčastnil aj na diskusii na tému Nová Európa; ich českým partnerom bol známy prozaik Michal Viewegh. Slovinci vo svojom národnom stánku prezentovali aj množstvo prekladov svojich autorov do ďalších jazykov (v ostatných rokoch vyšlo v prekladoch vyše 60 slovinských autorov a A. Debeljak, T. Šalamun D. Jančar a D. Zajc majú na konte aj po 30 prekladov svojich diel), aj bohatstvo domácej produkcie. Sami to pripisujú i tomu, že slovinská literatúra je doma stále vážená a čítaná, má značnú podporu štátu, rôznych fondov a nadácií, ale rovnako má aj bohatých domácich sponzorov, medzi ktorých patria aj také svetoznáme firmy ako Gorenje či Krka. V tomto smere môžeme len ľutovať, že „Slovensko nie je Slovinsko“.
