Učím na Katedre anglistiky a amerikanistiky FiF UK v Bra-
tislave, kde sa zaoberám anglickou a kanadskou literatúrou.
Knižnému prekladu sa venujem už vyše 15 rokov. Prekladám
z angličtiny. Väčšinou sú to romány či poviedky, aj keď niektoré
moje preklady boli dosť bizarné, napríklad komiks Star Wars
(Dobrodružstvá Luka Skywalkera), dávnejšie zase Ally McBealo-
vá, oficiálny sprievodca.
 Minulý rok mi vyšiel preklad románu Aldousa Huxleyho
Prekrásny nový svet (Vydavateľstvo Spolku slovenských
spisovateľov). Tento román existoval v slovenskom preklade
Dušana Slobodníka z roku 1970, ale už je nedostupný. Prezentuje
svet budúcnosti bez ľudskosti, v ktorom sú manipulované masy
ovládané učením v spánku a legálnou drogou soma. Autorova
vízia „výroby“ ľudí v skúmavkách sa síce neuskutočnila, avšak
všemocná moc médií nám pripomína jeho slová o učení v spánku,
ktoré zbavuje človeka možnosti slobodnej voľby.
 Mimochodom, žáner dystopického románu sa mi v živote už
niekoľko ráz dostal do rúk, či už to bol román Margaret Atwo-
odovej Príbeh služobníčky (Epos) – ženská paralela románu G.
Orwella 1984, alebo román Davea Eggersa Kruh (Plus v Albatros
Media). V ňom autor varuje pred možnosťou zneužitia sociálnych
sietí a obrovskou mocou, akú majú niektoré internetové korporá-
cie. Ďalší žáner, ktorý sa mi darilo prekladať, sú poviedky. Vyšli
mi poviedky kanadských autorov Barryho Callaghana, Leona Ro-
oka a výber kanadských poviedok Tichá hudba. Tento literárny
druh mi vyhovuje svojou hutnosťou a vypointovanosťou.
 Pri práci na preklade je veľmi dôležitý okrem iného aj súlad
prekladateľa s jazykovým redaktorom. Niektorí zaťato lipnú na
jazykovej správnosti a v snahe byť až príliš spisovní vnucujú
prekladateľovi výrazy, ktoré sa priečia duchu diela. Avšak
v prípade osvieteného redaktora môže tandem prekladateľ – re-
daktor spolupracovať v prospech živosti a čerstvosti literárne-
ho diela.
 Nechcem en bloc hodnotiť úroveň umeleckého prekladu na
Slovensku, ale je pravda, že mnohým prekladom ublížili neľútost-
né lehoty a neskúsenosť a jazyková nevzdelanosť prekladateľov.
Avšak nájde sa aj mnoho skutočne vynikajúcich prekladov. V po-
slednej dobe ma príjemne prekvapil román Harukiho Muraka-
miho Bezfarebný Cukuru Tazaki a dlhé roky jeho putovania vo
vynikajúcom preklade Dany Hashimoto či Lužinova obrana od
Nabokova v citlivom a kongeniálnom preklade Otakara Kořínka.
 Za najväčšiu výzvu by som považoval preklad iného žánru,
napríklad drámy. Možno sa mi to časom podarí.