Vyhľadávanie
Prekladám umelecké texty z angličtiny, francúzštiny a nemčiny. Minulý rok vyšla Kniha krátkych lások, čo trvajú večne od Andreia Makina, ktorú som prekladala z francúzštiny, a debutová zbierka poviedok americkej autorky Jamie Quatro Chcem ti ukázať viac (obe Inaque.sk). Hoci oveľa radšej prekladám z francúzštiny, preklad týchto poviedok bol veľmi zaujímavou literárnou skúsenosťou. Jamie Quatro si zakladá na detailoch, na útržkoch z rozhovorov a kultúrnych reáliách. Pri preklade je niekedy veľmi ťažké zachovať práve to minimalistické čaro, keď vďaka jednému slovu, nevinnej narážke na stereotypizovaný jazyk autorka povie viac ako na dvoch stranách opisov a psychologických analýz. Navyše, Jamie Quatro prostredníctvom detailov spája pätnásť zdanlivo nesúvisiacich poviedok a príbehov. Andrei Makine tiež píše úsporným jazykom, ale je oveľa lyrickejší, čo vo francúzštine patrí k literárnemu štýlu, avšak v doslovnom slovenskom preklade by to mohlo pôsobiť ako klišé. Makine je akýmsi „ruským Kunderom“. Zo Sovietskeho zväzu odišiel v osemdesiatych rokoch a literárne debutoval až vo francúzštine. Jeho romány sa odohrávajú v už neexistujúcom svete ZSSR a je zaujímavé, že niektoré z ruských slov typických pre sovietsky režim, ktorým staršia generácia ešte prirodzene rozumela, slovenský čitateľ už vníma podobne ako ten francúzsky – ako exotický literárny prvok.
Problémom slovenského umeleckého prekladu (ale nielen toho) je nepochybne časová tieseň, v akej mnohé preklady vznikajú. Prekladatelia a redaktori nemajú čas získať od textov dostatočný odstup, čo sa prejavuje vo väčšej či menšej miere na kvalite textu. Úroveň umeleckého prekladu je veľmi ťažké hodnotiť vo všeobecnosti. Oproti minulosti máme určite lepšie zdroje, skúsenosti zo života v krajinách, kde sa po anglicky alebo po francúzsky rozpráva, netrápime sa s porozumením hovorovej reči a slangu. Na druhej strane nám časová tieseň často nedovolí vnímať pôvodné literárne dielo vo všetkých súvislostiach a na viacerých, nielen jazykových rovinách.
