Vyrástla som na pokojnom vidieku a knižka bola pre mňa odjakživa bránou do vzrušujúceho neznáma. V útlej mladosti som preferovala diela zahraničných autorov, tie ponúkali okrem čitateľského zážitku aj potešenie z poznávania cudzieho. Ako gymnazistka som objavila našu skvelú Revue svetovej literatúry, bohatstvo jej obsahu si ma úplne podmanilo a vďaka nej sa vtedy prekladateľstvo zaradilo na prvú priečku mojich vysnívaných profesií.

Vyštudovala som odbory orientalistika – japanológia na FF UK v Prahe a tam sa zrodil aj môj prvý preklad z  japončiny – poviedka japonskej spisovateľky Kuniko Mukódovej Otcov list na ospravedlnenie. Pripravila som ju do katedrovej súťaže a stala sa pre mňa po viacerých stránkach pamätnou. V záujme objektivity hodnotenia sa preklady odovzdávali anonymne, označené ľubovoľným heslom. Ja som si zaň zvolila toponymum Hokkaidó a  tento ostrov sa o pár rokov stal mojím druhým domovom. Povzbudená úspechom v súťaži som preklad zaslala do mojej milovanej Revue a ona mi ho uverejnila! Menej úspešný už bol môj druhý pokus, zbierka japonských ľudových rozprávok. Ilustrovaná a  zredigovaná čakala pripravená do tlače vo vydavateľstve Mladé letá, až kým sa toto nerozpadlo a ona sa stratila kdesi vo víre ponovembrového vývoja. Táto strata ma od prekladania do slovenčiny na dlhší čas odradila, k ďalšiemu pokusu som sa odhodlala až po stretnutí s originálnym autorom ósackého pôvodu menom Teru Mijamoto. Jeho krásnu, neskôr aj úspešne sfilmovanú novelu Tajomná žiara mi uverejnila opäť Revue svetovej literatúry. Knižných vydaní svojich prekladov som sa napokon dočkala vo Vydavateľstve Slovart, ponúklo mi vzácnu možnosť prekladať v súčasnosti najčítanejšieho japonského autora Harukiho Murakamiho. Slovart postupne vydal moje preklady jeho trilógie Kronika vtáčika na kľúčik a románu Bezfarebný Cukuru Tazaki a  roky jeho putovania. Momentálne pracujem na Murakamiho zbierke poviedok Slon sa stráca, ktorá dorazí na pulty kníhkupectiev možno ešte tento rok.