Prekladám z ruštiny, čo je čím ďalej, tým exotickejšie povolanie. Za totality prekladal z ruštiny každý, veď to bol jazyk pokroku a mieru a maturovalo sa z neho. (Teraz každý prekladá z angličtiny, stačí robiť pol roka v Anglicku aupairku...) Žiaľ, dnešná putinovská ruština už nie je jazykom mieru, ale ruská literatúra je vo svojich vrcholných výkonoch stále excelentná. Za posledné roky som mal viackrát šťastie a pôžitok prečítať si a potom aj prekladať prózy Vasilija Aksionova, Ľudmily Ulickej, Vladimíra Sorokina, Alexandra Kabakova, Viktora Jerofejeva, Michaila Šiškina... Mojimi „srdcovkami“ sú Ulická a Sorokin. Ulická geniálne s ľahko ironickým odstupom stvárňuje spoločenské dejiny Ruska cez silné príbehy, Sorokin je zas neskutočný vizionár, ktorému sa, nanešťastie, jeho dystopické vízie aj plnia – kto čítal Opričníkov deň, vie, o čom hovorím. Koncom minulého roka vyšiel v mojom preklade Sorokinov najnovší román Telúrsko (Artforum), a to je už priam vizionárska apokalypsa. Ešte stále chcem dúfať, že je to skôr brilantná literárna hra než náznak neďalekej budúcnosti Ruska a Európy.

Pravda, mojou autentickou parketou je prekladanie poézie. Tu je situácia ešte exotickejšia: ruskú prózu ešte ako-tak vydavateľsky uplatníte, poéziu však len veľmi, veľmi ťažko. No nesťažujem sa: preložil som dosť veľa ruských básní do dvoch úžasných antológií Ruská moderna a Ruská avantgarda, ktoré vyšli vo Vydavateľstve Slovart pod zostavovateľskou egidou Valerija Kupku. A vlani som sám seba (ale podľa ohlasov viem, že aj mnohých čitateľov) potešil prekladmi básní/piesní Bulata Okudžavu, ktoré vydal Petrus pod názvom Ešte jedna romanca.

Ak smiem byť neskromný: sotva už prekonám svoj preklad Puškinovho Eugena Onegina (Petrus 2004), v ktorom som sa pokúsil o to, aby Onegin prehovoril modernou súčasnou slovenčinou, tak ako pred 170 rokmi u Puškina prehovoril modernou súčasnou ruštinou, dodnes modernou a dodnes súčasnou. Jedine, že by sme s Petrom Zajacom predsa len preložili Goetheho Fausta, na ktorého sa už pekných pár rôčkov chystáme...