Vyhľadávanie
Umeleckému prekladu sa aktívne venujem pätnásť rokov a za toto obdobie som z maďarčiny do slovenčiny preložila okolo tridsať prozaických, poetických, dramatických i umenovedných kníh. Keďže maďarčina je môj materinský a slovenčina zasa študijný jazyk, vzťah k obom kultúram som si vďaka rodičom a učiteľom intenzívne budovala od útleho detstva. A práve preklad považujem za skvelú príležitosť, ako túto dvojjazyčnosť a blízky vzťah k slovu skĺbiť a zmysluplne využiť.
Pokladám za veľké šťastie, že som mala možnosť prekladať autorov, ktorí ma oslovili aj čitateľsky – rozvíjali zaujímavú tému, využívali netradičné literárne postupy, ich výpovede mali hĺbku a schopnosť osloviť aj s odstupom desaťročí či storočí. Z posledných prekladov vo mne zarezonovali romány košického rodáka Sándora Máraia Čutora, Rozvod v Budíne či Esterina pozostalosť (všetky Kalligram), ale aj román Szilárda Rubina Hra o život (Vydavateľstvo Slovart) či výber z básnickej tvorby Imre Madácha ...tvojím tajomstvom je svet (SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku – OZ Tradície a hodnoty), ktorý bol výzvou aj pre špecifický jazyk 19. storočia.
Problémy v prekladateľskej praxi väčšinou vyplývajú z osobitostí textu, z autorského štýlu či charakteru doby. No zatiaľ sa mi každý prekladateľský problém podarilo vyriešiť, hoci to bolo občas časovo náročné. Tým, že sú si maďarská a slovenská kultúra veľmi blízke, diela maďarských autorov pôsobia čitateľsky i prekladateľsky zrozumiteľne. (Je mi však ľúto, že v Maďarsku vychádza podstatne menej prekladov slovenských autorov ako u nás maďarských, no verím, že sa to časom zlepší.)
Myslím si, že na Slovensku máme veľa dobrých prekladateľov, a to nielen v radoch staršej a strednej, ale aj mladej generácie. Osobne považujem za dôležité, aby som ako prekladateľka na sebe neprestávala pracovať, rozširovala si slovnú zásobu a prijímala iba toľko prekladateľských výziev, aby som neskĺzla do rutiny a každú z nich privítala so zvedavosťou a očakávaním.
