Práca nad prekladmi je takmer vždy beh na dlhé trate (v tom reálnom som nikdy nepatril medzi vytrvalcov) – uvedomil som si to už dávno, ale výraznejšie to pociťujem práve v týchto mesiacoch, keď v rámci prekladateľských aktivít cúvam k veciam, ktoré sú mi dávno blízke.

Keď som dostal ponuku prekladať dielo z kánonu modernej poľskej literatúry – Pravek a iné časy Olgy Tokarczukovej – vlastne som sa iba vrátil pár rokov v  čase. Ide teda skôr o rozpomínanie, o schopnosť evokovať si nadšenie, s akým som pred takmer dvadsaťročím pritakával spokojnosti poľských čitateľov, keď som prekladal jej knižky Dom vo dne, dom v noci, Hra na mnohých bubienkochAnna In v hrobkách sveta zakaždým bola obdivuhodne sugestívna, čarovala „vecným“ aj lyrickým jazykom, opantávala silou príbehu i čistým, mýtmi a legendami inšpirovaným rozprávaním (vo voľných chvíľach sa púšťam aj do čítania jej najnovšieho monumentálneho diela Knihy Jakubove, ktoré spĺňa všetky spomínané atribúty a faktograficky podkutým exkurzom do histórie potvrdzuje miesto tejto autorky v súčasnom literárnom panteóne).

Za ďalší návrat v čase považujem prácu nad výberom poézie poľského básnika Jana Polkowského pre banskobystrické vydavateľstvo Skalná ruža. S jeho veršami som sa začal stretávať koncom 80. rokov – zväčša vo vzácne prepašovaných, tzv. „druhoobehových“ časopisoch, resp. v  tenučkých, asi tridsaťstranových zbierkach OheňStromy. V jeho stíšenej, sústredenej, vytrvalo naliehavej poézii, ktorá apeluje na človeka vrstvením kultúrnych a historických odkazov, zotrvávaním vo viere a nádeji, nachádzali spriaznení čitatelia oporu v  časoch výnimočného stavu, novšie texty sú plné melancholických úvah o starnutí, nenaplnenosti, zádumčivého sústredenia na vnútorný svet. Slovenský výber bude mať názov Cantus a  usilujem sa doň vtesnať to najpodstatnejšie z autorovej tvorby.

Tieto dva návraty považujem za splatenie dlhu, ale zároveň aj radostné pritakanie, že môžem svojou čiastkou prispieť k ich pretrvaniu aj v našom kultúrnom kontexte.