Prekladať knihy som začala ako čerstvá päťdesiatnička. Nadviazala som na svoje skúsenosti zo života v Nemecku, ktoré sa v priebehu 18 rokov stalo jazykovo, mentálne aj emocionálne mojím druhým domovom. Za šesť rokov mám na konte tri desiatky knižných prekladov z nemčiny. Moje nové povolanie ma ohromne baví a napĺňa. Práca prekladateľa veľmi rozširuje obzor, pretože ho núti ponárať sa do oblastí, ktorými by sa „dobrovoľne“ nezaoberal. Tu zohráva nezastupiteľnú úlohu internet – vďaka nemu sa nemusí prehrabávať v hrubých slovníkoch, atlasoch a lexikónoch. Úlohu prekladateľa umeleckej literatúry vidím nielen v prenose cudzojazyčného textu do slovenčiny, ale aj v snahe sprostredkovať slovenskému čitateľovi to najlepšie, čo v danom jazyku vychádza. Často to nie sú „komerčné“ tituly a je ťažké ich v tunajších vydavateľstvách presadiť. To ma trápi, lebo práve tie svojou produkciou v rozhodnej miere formujú čitateľský vkus. Viac ako tretinu mojich prekladov tvoria vlastné edičné návrhy, z ktorých mám, pochopiteľne, najväčšiu radosť. Prekladom troch nádherných Janoschových rozprávok pre deti (a dospelých!) Poďme hľadať poklad, Pošta pre tigra a Hurá do Panamy! (Vydavateľstvo Slovart 2011) som si splnila životný sen. Veľkou výzvou kvôli kontroverznej téme aj množstvu jazykových subštandardných výrazov bola práca na preklade bestsellerov Charlotte Rocheovej Vlhké miesta a Modlitby lona (Vydavateľstvo Tatran 2010 a 2012). Autobiografické romány z pera autistov Axela Braunsa Pestrotiene a netopierci (2009), Susanne Schäferovej Hviezdy, jablká a sklíčka (2011) a Petra Schmidta Kaktus na Valentína (2014, všetky MilaniuM) so svojskou poetikou a s množstvom novotvarov dovoľujú čitateľovi nazrieť do iného sveta. A v neposlednom rade ma tešila práca s literárnymi skvostami, konkrétne na preklade dvoch románov skvelej nemeckej autorky Moniky Maronovej Zátišie číslo 6 (Vydavateľstvo Q111 2010) a Posledné morény (VSSS 2012), a najnovšieho románu vychyteného švajčiarskeho spisovateľa Alaina Clauda Sulzera Mimo rytmu (Kalligram 2014).
