Prekladám súčasných po nemecky píšucich autorov a  súčasné diela. Väčšinou patria do kategórie ľahkej, oddychovej literatúry s minimálnymi literárnymi ambíciami, kde nosnú rolu hrá viac či menej dobre vyrozprávaný príbeh. Zdá sa, že si nachádzajú miesto medzi slovenskými čitateľmi. Občas preložím aj odbornú alebo populárno-náučnú literatúru (Čierna kniha katolíckej cirkvi, Dejiny teórie architektúry, Učebnica všeobecnej didaktiky).

Preklad beletrie ma neživí. Robím ho pre radosť a za odmenu popri prekladoch rozsudkov, súdnych spisov, rozhodnutí, právnych stanovísk a  znaleckých posudkov. Potrebujem ho ako pendant strohých a  racionálnych textov, na očistu mysle. Kutrem sa v  celkom iných priečinkoch slovnej zásoby, hovorím rôznymi odtienkami jazyka, vciťujem sa do očakávaní čitateľa. Nemám dosť fantázie (alebo skôr odvahy) na vlastnú tvorbu, tak interpretujem. Mám úctu voči autorovi originálu, ale aj záväzok voči čitateľovi prekladu.

Ako prekladateľka niekedy žasnem nad tým, čo všetko ľudia čítajú. Ako čitateľka si vyberám. V poslednom čase ma potešil zaujímavý fenomén – skvelé diela ruských autorov preložené z nemčiny a angličtiny (Rachmanovová, Kravčenko, von Bremzen). Ďakujem za ne editorom i kolegom prekladateľom.

Preklad by mal kultivovať jazyk a myslenie. Prekáža mi nivelizácia nárokov na jazykovú kultúru. Úlohu redaktora považujem pri preklade za kľúčovú. Naučila som sa ceniť si je ho pripomienky. Ak prekladateľ pre krátkosť času nemá odstup od textu, redaktor je jediný, kto môže s dielom ešte niečo urobiť. Nemôžem potvrdiť laickú predstavu, že redaktori sú puristi, bigotní strážcovia jazykovej čistoty. V  mojej praxi sa stretávam s  fundovanými, skúsenými redaktormi, ktorí pracujú so všetkými nuansami jazyka a vedia, že funkčne použité nespisovné výrazy sú legitímnou a  nespochybniteľnou súčasťou slovnej zásoby.

Preklad je moja vášeň, pre mňa najkrajšia profesia. Spisovateľov vraj pohľad na prázdny list papiera (teraz už asi skôr na obrazovku počítača) desí, ale mňa vzrušuje! Veď ma čaká preklad!