Vyhľadávanie
Hliadky! Hliadky! majú byť prvým dielom humornej série Historky z Brahna. V nich chce autor prostredníctvom fantastiky ironicky komentovať dianie na Slovensku.
Vo všeobecnosti milovaný a uznávaný Sir Terry Pratchett opustil túto rovinu existencie zhruba pred siedmimi rokmi. Napriek tomu sa jeho duch nad literatúrou stále vznáša. A zavítal aj do slovenských končín v podobe novej knižky komika Martina Hatalu Hliadky! Hliadky!
Hľadá sa slovenská humoristická fantastika
Slovenská humoristická fantastika existuje, ale ešte si nenašla svojho dominantného, naozaj vtipného a sarkastického autora. V roku 2012 to skúsila Lenona Štibralíková s románom Šťastlivec (Hydra), nepravidelne sa objavujú diely série Škoricovník Martina Juríka a Michala Ružičku (Marenčin PT). U čitateľov zabodoval hlavne Svetozár Olovrant so svojím prvým dielom steampunkového Juraja Jánošíka (tiež Marenčin PT). Druhý diel však ostal prehliadaný.
Humor sa u nás nejako nechytá. Alebo na to nemáme autorov? Tento rok to skúša zlomiť aj spomínaný Hatala.
Hliadky! Hliadky! sledujú dobrodružstvá maliara Sola a bradatej ženy An pri stretnutiach s cestnými hliadkami vytrvalého Rechta, ktorý je na stope zradných a zlovoľných Ich.
Pratchettovka nestačí
Ak by to z názvu nebolo jasné, Hatala výrazne napodobňuje štýl Sira Pratchetta. Darí sa mu to takmer dokonale, v podstate by svojím textom vedel oklamať väčšinu slovenských fanúšikov Plochozeme (alebo Zemeplochy, ak preferujete český preklad), len by mu stačilo zmeniť pár mien.
Každopádne to neurobil, hoci koncept je daný. Jeho mesto Brahno je inšpirované rovnako AnKh-Morporkhom ako Bratislavou. Dokonca má aj svoju vlastnú verziu Smrti. Práve „jeho“ výstup v príbehu bol asi najtrápnejší moment. Inak je to čítanie príjemné, nápadité a odľahčené. Je to všetko, čo od pratchettovky očakávame.
A to je môj problém s textom. Keby som chcel čítať Pratchetta, čítam Pratchetta, nie Hatalu. Kniha je to dobrá, ale pôsobí ako lacná napodobenina. Väčšmi by som si cenil, keby Hatala našiel svoj vlastný štýl, niečo, čo ho od toho Pratchetta odlíši, a to aj v momentoch, keď sa ním inšpiruje.
Menej (z)je viac
Pratchett sa vo svojich knihách často zaoberal nejakými zaujímavými témami. Sexizmus, zneužívanie moci, fanatickosť alebo žánrové klišé.
Hatala sa o to pokúša tiež. Tu si však odhryzol priveľké sústo. Sir Terry sa často zameriaval v rámci jednej knihy len na jednu, nanajvýš zopár tém. Možno ich načrtol viac, ale nosná bola vždy jedna.
Hliadky! Hliadky! si na povrchu uťahujú z Mariána Kotlebu a jeho politiky. Zároveň v texte narazíme na ironizovanú Bratislavu a jej snahu hrať sa na veľkomesto. Do toho sa vlúdi téma sociálnych a genderových rolí, vzťah umenia a reality či ironizovanie žánrového klišé. A to všetko okorenené sarkastickým obrazom konšpiračnej scény. Všetko pekne pomiešané, jedno cez druhé namiesto toho, aby sa autor zameral na jednu vec a preskúmal ju do hĺbky a z rôznych uhlov, načrtáva ich priveľa a povrchne. Navyše, vo väčšine knihy čitateľ nevie, či si z daných tém len uťahuje alebo ich aj berie vážne.
Vydarený začiatok
Napriek všetkým výhradám Hliadky! Hliadky! sú vydarená kniha. Málo osobitá, rozutekaná všetkými smermi, ale vydarená. Práve preto vo mne zanechala veľmi protichodné pocity. Vykrádačka; ale dobrá vykrádačka? Oriešok pre recenzenta a kritika; pochválim ho za to alebo budem naoko knihou opovrhovať, hoci som sa bavil?
Rozhodol som sa pre prvú možnosť. Koniec koncov, je to len prvá historka z Brahna. Ani Farba mágie nebola dobrá kniha a ako pekne sa to vyvinulo. Dúfam, že to isté sa stane aj Hatalovi. Ak nie, až potom budem nahnevaný.
Juraj Búry (1991)
Vyštudoval odbor estetika v Ústave umeleckej a literárnej komunikácie na UKF v Nitre, kde v súčasnosti pôsobí ako doktorand. Jeho hlavným zameraním je popkultúra, jej fungovanie, žánre a ich patológia. Nie je len pozorovateľom, ale aj aktívnym členom slovenskej fantastickej komunity. Či už ako čitateľ, autor, recenzent alebo kamarát.
Martin Hatala: Hliadky! Hliadky!
Žilina: Artis Omnis, 2021
