Vyhľadávanie
Koncom októbra zomrel Ondrej Herec (7. 7. 1944 – 22. 10. 2020), sociológ, scifista, zakladateľ teórie fantastiky na Slovensku, organizátor súťaže O cenu Gustáva Reussa (1990 – 2002). Vytvoril priestor, ktorý formoval celú novú generáciu autorov pôvodnej slovenskej fantastiky a pomohol prekročiť publikačný prah mnohým dnes známym autorom. Medzi jeho významné diela venované fantastike patria: Fantastika a realizmus (2000), Cyberpunk – Vstupenka do tretieho tisícročia (2001), Z teórie modernej fantastiky (2008), Netvor – Od Frankensteina po Terminátora (2014). Za svoju dlhoročnú prácu zasvätenú rozvoju žánru fantastiky získal viacero ocenení: Cenu Národného osvetového centra (1999), Cenu českej a slovenskej Akadémie sci-fi, fantasy a hororu a v tom istom roku i Cenu fandomu v Čechách a na Slovensku (2007) a prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za dielo Dobre organizovaný netvor (2011).
Profesijný životopis Ondreja Herca je portrétom naozaj významnej osobnosti, muža mnohých schopností a darov, mimoriadne vzdelaného, erudovaného, renomovaného, dozvieme sa z neho všetko to objektívne, prečo je jeho smrť skutočná strata. Zomrel ktosi významný, o niekoho sme prišli, treba smútiť, treba si ho pripomenúť, treba ho osláviť, treba mu vzdať hold a kto Ondríka poznal, vie, že by ho to možno na chvíľočku potešilo, ale len na malinkú, akože – spomenuli sme si, ale nestavajme pomníky z fráz, skôr si poďme už konečne pohovoriť o čomsi naozaj dôležitom...
Poďme si sadnúť kamsi do kaviarne, objednajme si čosi, na čo máme chuť a neskôr už aj to, čo nám zdravie dovolí, a poďme hovoriť, pričom minimálny čas na takéto čosi sú aspoň tri hodinky, na kratšie to príliš nemá zmysel. A telo strádané chorobou sa poddá, prispôsobí sa duchu, ak ten sa bude cítiť dobre.
Koná sa Comics salón, Anime Show, Istrocon, koná sa nejaký con – od anglického convention – konvencia, konferencia, zhromaždenie, obyčaj, spoločenská zvyklosť, zjazd – relevantné sú všetky významy. Ak je Ondrík medzi pozvanými a zdravie mu to dovolí, určite príde, bude mať prednášku, konvenčnú v tom zmysle, že bude čítať a bude to mimoriadne bystré, inšpiratívne, podnetné, poctivo a precízne pripravené, vyargumentované – radosť počúvať. A v prednáškovej miestnosti budú ľudia, ktorí na ten con prišli aj za Ondríkom a on prišiel za nimi. A bude diskusia, ktorá bude v kuloároch pokračovať dovtedy, kým sa bude dať.
Takto si budem Ondríka pamätať. Ako distingvovaného gentlemana, upraveného, dôstojného, charizmatického, neprehliadnuteľného v dave návštevníkov o tri generácie mladších, mnohých poobliekaných do kostýmov od výmyslu sveta. Hrdinovia sci-fi a fantasy, videoherní bijci, postavy z mangy a anime, mužské, ženské, aj také, pri ktorých sa to nedá rozoznať, ten dav je neuveriteľne pestrý, odráža sa v ňom všetko, čo účastníci takých conov majú radi, a medzi nimi Ondrík. Jeden z nich, jeden z nás, hoci by nám mohol byť otcom či dedom, svoj medzi svojimi. Na mieste, kde sa cíti dobre. Ak môže, príde a bude tam aj teraz, keď už nemôže.
Foto: archív LIC
