Ťahák na básne

S Danielom Hevierom sa do Vianoc možno stretneme aj v knižke Ťahák na básne. Literárne informačné centrum pripravuje na vydanie jeho popularizačné dielo v oblasti interpretácie určené najmä stredoškolákom. Grafická koncepcia sa opiera o dvojstrany tak, že na ľavej strane by mala byť báseň a vpravo interpretácia. Autor obohatil svoj rukopis vlastnými kolážami. Prinášame malú textovú ukážku…

oči moje si nevidím
lebo moje oči sa dívajú dopredu
a aj ja sa dívam dopredu

a keď sa ja dívam dopredu
a aj moje oči sa dívajú dopredu
tak sa vidieť ani nemôžeme

oči si chcem vidieť
a nikde inde si ich nemôžem vidieť
len v zrkadle alebo v skle

a v tme sa mi zdá
že som v amerike
oči sa dajú niekedy vypichnúť
a keď sa dajú oči niekedy vypichnúť
nedívajte sa na klinec

Táto báseň je z Feldekovej zbierky Paracelsus, z  cyklu nazvaného Martin na čiernom koni. Kto pozná autorovu biografiu, ale aj jeho tvorbu pre deti, vie, že Martin je autorovým synom. Pred rokmi vyšla bibliofília Hviezdoslavovho Kubína s  názvom Čisté srdce nadpísaná menom Martinko Feldek s  podtitulom Básne 4-ročného Martina Feldeka. Boli to výpovede autorovho syna, ktoré zachytil do písomnej podoby. Neskôr ich, ako vidíme, iba rozpísal do veršov – a z detského vymýšľania vznikla zaujímavá báseň. Čím nás táto báseň zaujme? Možno svojou logikou, ktorá je až neoblomná (niekedy sa hovorí železná logika): „keď sa ja dívam dopredu / a aj moje oči sa dívajú dopredu / tak sa vidieť ani nemôžeme.“ Táto logika, ktorú môže podpísať aj dospelý, dokonca dospelý s  exaktnou profesiou (matematik, analytik či logik) sa stretáva s detskou logikou typu „oči sa dajú niekedy vypichnúť / a keď sa dajú oči niekedy vypichnúť / nedívajte sa na klinec.“

Odkazujem na biografiu Ľubomíra Feldeka, ale aj na niektoré jeho básnické či prozaické texty, v ktorých autor zverejňuje to, že na jedno oko v detstve oslepol a odvtedy má jedno oko sklené. (Hovorí sa o tom napríklad v básničke pre deti Sliepka a  ja: „Sliepka sa na mňa pozerá bokom. Aj ja na ňu. Jedným okom.“) Pri znalosti týchto faktov teda nevinné a pôvabné detské vymýšľanie dostáva závažnejší obsah: napríklad detská predstava, že človek oslepne, keď sa pozrie na klinec, so skúsenosťou staršieho dieťaťa či dospelého, že na oslepnutie treba reálny klinec, reálne ostrie. Ale môže to v nás vyvolať radikálnu požiadavku Krista, ktorý hovorí, že človek zabíja a hreší aj v myšlienkach a žiadostiach… O tom, pravdaže, 4-ročný autor nemohol nič vedieť. Zásluha básnika Feldeka je v tom, že tento detský výmysel zmaterializoval, zapísal, vydal a postavil ho pred nás ako estetický fakt.