Vyhľadávanie
V ére módnych a často veľkohubých TV relácií o varení odrazu vyjde ojedinelo krásna kniha, ktorej autori opisujú prapodivné recepty kuchárky Zeme! Tá doslova uhnietla, uvarila a aj upiekla zázračné zlúčeniny minerálov v rôznych podobách, a nie vždy a nie každý človek má to šťastie, aby ich uvidel či spoznal. O to vzácnejšie je dielo dvojice autorov Rudolfa Ďuďu a Daniela Ozdína Minerály Slovenska (Granit), ktoré prezentuje 825 minerálnych druhov a 350 ďalších variet, synoným a neplatných názvov. Dôležitý je najmä podrobný prehľad výskytu minerálov usporiadaný podľa jednotlivých geografických celkov na našom území. Kniha je určená poslucháčom vysokých škôl, no poslúži aj stredoškolským pedagógom, kurátorom múzeí, zberateľom minerálov a nadšencom mineralógie. Pri vzhliadnutí 540 farebných fotografií ožije pred nami tajomný a krásny svet, ktorý ma inšpiroval cez slovníkové heslá knihy k malému historickému zamysleniu…
Už lovci mamutov pred 25 000 rokmi prichádzali do Malých Karpát vyhľadávať rádiolarit, ale aj kremene a iné minerály a horniny na svoje nástroje či magické šperky. No treba spomenúť aj civilizáciu Keltov, najmä kmene Kotínov, ich spracovanie železných rúd a prospektorstvo zlata, striebra, odlievanie mincí, germánskych Kvádov, ako aj Rimanov. Nezabudnime ani na ťažbu starých Slovanov a Slovienov, ktorí dôstojne prevzali štafetu rímskych aktivít. A ani byzantská misia sem neprišla náhodou: Byzantínci stratili zdroje zlata obsadením Egypta Arabmi, a tak hľadali iné zdroje. Dokazuje to napríklad zavedenie úcty k sv. Klementovi Rímskemu, ale aj banícka klopačka v byzantských kláštoroch.
Najstaršie mestské a banské právo z nášho územia pochádza z roku 1238 z mesta Bana, predchodkyne dnešnej Banskej Štiavnice. Baníci boli slobodní a mohli sa voľne sťahovať. Štiavnický notár Baltazár Steck na konci 15. storočia bol panovníkom menovaný za hlavného skúšača zlata. Od polovice 15. storočia mali o naše minerály záujem talianski vzdelanci a univerzity, ale aj Vatikán. František Lotrinský zbieral drahokamy a polodrahokamy, kupoval aj kaolín pre svoju manufaktúru v Holíči z lokality Beluj pod Sitnom od šľachtickej rodiny Koháryovcov. Plieškové zlato vyzrážané na kremeni, ale aj striebro v povrázkovej forme zo Štiavnice udivovalo oddávna baníkov a banských ťažiarov. Ozajstným klenotom štiavnických baní bol ametyst. Najkrajšie nálezy pochádzajú zo šachty Zigmund a žily Terézia. No treba spomenúť aj prieskumov chceli žiť, pretože tá naša sa nám nezdá dosť dobrá. Ani na to, aby sme ju zveľaďovali. Príbehy Zuzany Šinkovicovej majú pôvab rozprávania pre deti so sympatickým využitím niektorých nárečových výrazov, pripomínajúcich miesta zrodu povestí. Spolu s ilustráciami akademického maliara Jozefa Cesnaka môžu byť najmä pre deti kľúčom od dvierok vzťahu k miestam, kde žijú. A až na zámenu krištáľovej vody v jednej z povestí za kryštálovú to vzhľadom na dobrú prácu s jazykom knihy (N. Petranská Rolková) môže byť aj príťažlivá pomôcka na vyučovanie slovenčiny. Napokon, ako viaceré tituly edície, žilu Špitaler (zelený endemický kremeň) či šachtu František otvorenú na počiatku 17. storočia. V jej hlbinných partiách sa nachádzal v prírode zriedkavý a na Slovensku až na troch lokalitách sa nachádzajúci minerál pomenovaný podľa fyzika Voltu. V štôlni Ignác a v štôlni Všechsvätých sa nachádzali a nachádzajú vyzrážané, usadené aragonity. Aragonitové „banské perly“ z Hodruše sú neznámymi klenotmi tajomných starých banských zákutí… Minerál fluorit určil Agricola roku 1529, ale na Slovensku bol oficiálne zaevidovaný až roku 1862 s výskytom vo štôlni Juraj v Banskej Belej, kde sa nachádzal s endemickým minerálom dillnitom, nazvaným podľa Dillnu (staré označenie Banskej Belej). Veľmi zriedkavým je minerál lanarkit, z ktorého ukážka je vo Viedenskom múzeu a pochádza z Banskej Hodruše. Z novších nálezov minerálov treba spomenúť hodrušit objavený v 70. rokoch 20. storočia, no autori zaevidovali aj meteorický diamant.
Zozbierať a opísať všetky minerály je ozaj Veľké dielo, ktorému patrí úcta a zaslúžilá pozornosť! Stretli sa v ňom dejiny Zeme s dejinami človeka…
