Takí sme boli

Obchodná ulica v Bratislave určite nepatrí a ani nikdy nepatrila medzi najkrajšie ulice nášho hlavného mesta. Z oboch strán ju lemuje rad nízkych, zväčša jednoposchových domov s dvormi a svoj dnešný názov dostala až v roku 1962, predtým to bola Molotovova a ešte predtým Uhorská či Schöndorfská ulica.

V čase, keď neexistovali nákupné centrá, sa Obchodná ulica vyznačovala nezvyčajnou hustotou obchodov a rôznych prevádzok slúžiacich obyvateľom mesta. Bola to jej najväčšia výhoda a v spojení s obľúbenou viechou a pár krčmami jej to zaručovalo aj veľkú popularitu. Na Obchodnej ste kúpili a vybavili všetko, čo bolo treba: od topánok pre deti, oblečenia pre mužov i ženy, mohli ste si dať urobiť kópie kľúčov či opraviť televízor. A napokon ste si dali aj pohár kyslého vína v krčme u Sedliaka. Aj to, že po tejto ulici nechodili autá, ale len električky, jej dodávalo zvláštny kolorit.

Osemdesiate

Začiatkom 80. rokov minulého storočia začal charakter Obchodnej ulice komusi prekážať. Staré domy vyžadovali rekonštrukciu, energetické a rozvodné siete tiež. Rekonštrukcia je drahá, preto je najlepšie všetko zbúrať a postaviť odznova. Takto premýšľali podaktorí úradníci na magistráte či priamo v aparáte komunistickej strany, ktorá tu vtedy vládla. O tomto úmysle sa dozvedeli ochranári a v rámci vtedajších možností začali upozorňovať, že Obchodná ulica je vlastne pamiatkovou zónou, zachytávajúcou pôvodný charakter Bratislavy a bola by škoda zbúrať ju. Aby vedeli argumentovať, potrebovali fotografie, a preto aktivista Ladislav Snopko oslovil fotografa Juraja Bartoša, či by im Obchodnú ulicu nenafotil: nielen zvonka, jej ruch a ľudí, ale aj zvnútra, čiže dvory, byty a predajne.

Prvá výstava

Takto sa začal záujem Juraja Bartoša o Obchodnú ulicu. Do roku 1986 už mal nafotenú asi tisícku fotografií, čo pôvodne ani neplánoval, ale táto ulica ho oslovila. Komunisti napokon Obchodnú ulicu nezbúrali a Bartošovi sa podarilo uskutočniť nenápadnú výstavu Obchodná ulica v Bratislave v predajni vydavateľstva Tatran, na ktorej vystavil takmer 500 čiernobielych fotografií. Návštevníci výstavy boli viac-menej zaskočení: ak niektorí poznali Bartoša ako fotografa módy, jeho fotografie z Obchodnej ulice nezachytávali krásne ženy, ale veľmi zblízka obyčajných ľudí, ktorí čakajú na električku, rozprávajú sa, lížu zmrzlinu alebo kamsi kráčajú. Na tých fotkách nebolo nič pekné, bol na nich bežný neprikrášlený život a vzhľadom na to, že sme taký žili každý deň, veľkú pozornosť Bartoš so svojimi fotografiami nevyvolal.

Obchodná ožila

Zo zabudnutia sa jeho fotografie vynorili až v roku 2007, keď kurátor Aurel Hrabušický pripravoval v SNG výstavu Stratený čas? (Slovensko v dokumentárnej fotografii 1969 – 1989). Stačilo dvadsať rokov a fotografie Obchodnej ulice ožili vlastným životom. Juraj Bartoš k tomu hovorí: „To najvzácnejšie na médiu fotografie je zastavený čas. Dobrá dokumentárna fotka musí byť svedectvom pre tých, čo tu ešte nie sú. Za vynikajúceho dokumentaristu napríklad považujem maliara Pietra Bruegela, jeho obrazy veľmi presne zachytávajú, ako ľudia vtedy žili, ako sa obliekali a čo robili.“ Na prvej samostatnej výstave v SNG, ktorú Juraj Bartoš mal v roku 2009, boli zastúpené aj fotografie z Obchodnej ulice, výber z nich sa ocitol aj v katalógu výstavy či v knihe Viem zastaviť čas (Zumzum, 2017).

Kniha

Ozajstnou poctou jeho projektu je až kniha Obchodná. Svedectvo doby, ktorá vyšla na jeseň minulého roka. Veľký formát knihy, výborná grafická úprava a starostlivý výber fotografií umožnili, aby Obchodná ulica z osemdesiatych rokov opäť ožila aj so stovkami ľudí, dvormi, bytmi či už dávno zrušenými obchodmi. Pre kritikov a profesionálnych fotografov je Juraj Bartoš už dávno legendou slovenskej dokumentárnej fotografie. Na rozdiel od reportérov, ktorí si vyberajú vizuálne atraktívne situácie, on zbiera svedectvá z vybraného prostredia, pričom sa zameriava najviac na ľudí.

Povie niečo jeho kniha ľuďom, ktorí Obchodnú ulicu nepoznajú a osemdesiate roky nezažili? Jedna či dve fotografie z Obchodnej nepovedia nič, posolstvo autora projektu začína fungovať až pri istom množstve, pri listovaní knihou, keď vám jeho fotografie naplnia oči. A hoci ide len o fotografie a potlačený papier, Obchodná ulica začne rozprávať svoj príbeh a na konci knihy môžete začať odznova. Kniha obsahuje vyše 150 fotografií, ja osobne by som privítal, keby ich bolo aspoň dvakrát viac.

Juraj Bartoš (1944)

Vyštudoval strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave, odbor fotografia. Pracoval ako fotograf dokumentátor, pre rôzne časopisy fotografoval módu a architektúru. Fotil v Paríži, New Yorku aj Ríme, najviac však v Bratislave, kde vytvoril rozsiahle cykly: Prvomájové veselice, Obchodná ulica, Móda ulice, Deti Petržalky a pod.