Vyhľadávanie
Prekladateľka Tünde Mészáros je ďalšou rezidentkou v Banskej Štiavnici na rezidencii TROJICA AIR. Venuje sa prekladu knihy Nedeľné šachy s Tisom.
Počas pobytu každého rezidenta a rezidentky sa v Banskej Štiavnici koná aj podujatie, na ktorom sa predstavia v tandeme s autorom alebo autorkou, ktorých knihy prekladajú. Vo štvrtok 13. augusta sa budú Tünde Mészáros so Silvestrom Lavríkom rozprávať o literatúre v Eleuzíne (Horná ružová 1, Banská Štiavnica) o 18:00. Viac informácií o podujatí nájdete tu.
Prekladateľka do maďarského jazyka Tünde Mészáros žije v Budapešti a preložila knihy Veroniky Šikulovej, Pavla Rankova, Ondreja Štefánika, Daniely Kapitáňovej a iných. Na preklad titulu Nedeľné šachy s Tisom získala aj štipednium od Fondu na podporu umenia. Prinášame vám rozhovor s ňou.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Nedeľné šachy s Tisom? Čím môže tento titul zaujať maďarsky hovoriacich čitateľov?
Tvorba Silvestra Lavríka nebola pre mňa neznáma, už roky bol uložený v mojom imaginárnom literárnom archíve ako pozoruhodný autor s vycibrenou klaviatúrou. Keď ma potom kolegyňa-prekladateľka a sprostredkovateľka maďarsko-slovenskej literárnej výmeny Renata Deáková upozornila na Nedeľné šachy, trocha som sa začítala do textu a štýl si ma hneď získal. Prebehla som si aj pár recenzií a moja zvedavosť bola nenávratne prebudená. Tak som najprv kontaktovala Margit Garajszki, prekladateľku niektorých predchádzajúcich diel Silvestra Lavríka, či nemá náhodou v blízkej budúcnosti plány aj s Tisom a po zápornej odpovedi som sa obrátila na autora, ktorý tiež nemal výhrady.
História stredoeurópskych národov je navzájom do takej miery popretkávaná, že pochybujem, že by sa kdekoľvek na tomto či o tomto území dal napísať národne sterilný historický román. Obzvlášť silno sa to vyníma v slovensko-maďarskej relácii a človek by si myslel, že je všetko dané k literárnej prechodnosti hraníc, ale nie je tomu tak: my sa ešte ako čitatelia na oboch stranách iba pomaličky, krôčik po krôčiku, učíme, že aj sused môže byť zaujímavý. Lavríkov román je tiež takýmto krôčikom, veď sme v ňom všetci, Slováci, Maďari, Židia s veľkým aj malým ž, v neustále sa opakujúcich historických situáciách.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Je to skôr všeobecne platná odpoveď na akýkoľvek preklad: nájsť jazyk. Taký jazyk, ktorý čo najvnímavejšie odzrkadľuje fluidum originálu. Osobitnú kategóriu tvoria tzv. Ich-romány, ktoré prehovoria aj niekoľkosto strán jedným hlasom. Nedeľné šachy s Tisom je práve takýmto Ich-románom a pri takejto úlohe si vždy myslím, že takto sa môže cítiť herec, ktorý sa pripravuje na rolu v monodráme.
Postava sa nesmie vychýliť z koľají, na ktoré ju postavil autorský zámer. A toto tancovanie so zviazanými rukami a nohami (ako umelecký preklad definoval maďarský básnik a prozaik Dezső Kosztolányi) dokáže byť občas až perverznou slasťou.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Tvorivá samota je krásna vec, človek nemusí myslieť na to, či majú deti ešte platné električenky alebo kedy má prísť elektrikár opraviť to oné. Na rezidenciu som si nechala pre mňa najťažšiu, ale vlastne najdôležitejsiu časť práce: poslednú kontrolu textu pred redakciou. Efektivitu mojich snáh síce neovplyňujú elektrikári a iní majstri (okrem jednej krátkej epizódy s odborníkom na krtkovanie sprchy), ale je tu iný rizikový faktor: pokúšala som sa mu odolať, mesto si ma však podmanilo, roztavilo, získalo navždy. Tak teraz vyjednávame o mojom čase, mesto a ja. Väčšinou zvíťazím, ale zdá sa mi to občas ako Pyrrhovo víťazstvo. V tomto prostredí však ešte aj to dobre padne.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete – iné preklady, vlastné texty a podobne?
Popri Tisovi čakajú na maďarskú verziu románu Petra Balka Vtedy v Lošonci už vlastne len redakčné práce, takisto, ako na hrsť básní Petra Macsovszkého napísaných pod rôznymi pseudonymami. Koncom leta sa potom postupne pustím do prekladu ďalších dvoch diel: bude to Čepiec od Kataríny Kucbelovej a dokuromán Tomáša Forróa Donbas.
Okrem týchto konkrétnych projektov mám aj menej konkrétne predstavy do budúcna: chytila som slinu a rada by som sa častejšie venovala prekladu poézie a veľmi rada by som tiež začala objavovať oblasť pre mňa zatiaľ neznámu: preklad drám.
Nič vlastného nepíšem, ani nemám v pláne – svoj profesionálny život si predstavujem aj naďalej tak, že sa budem priživovať na cudzích textoch. :-)
