Erik Ondrejička debutoval roku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. V stredu 22. novembra o 19.00 sa v bratislavskom A4 priestore na Námesti SNP 12 uskutoční prezentácia jeho novej knihy Tanec večerných vločiek.

 

 

V desaťtisícoch vecí ktoré sa neustále tvoria

pozorujem jav prinavracania sa.

                                               Lao c‘

Tanec večerných vločiek

 

Tie stopy chlapca čo ho iba vedú

prekryjú stopy detí po škole

a po nich skoky bežca ponad výmole

a na nich kratšie

na starosť a biedu

A vietor znova všetko uprace

a do tmy znova bežia mesiace

prázdnymi chodníkmi

čo sa už nikdy neotočia

aby nemuseli rátať desaťročia

A iba tenký večný potôčik

sa tu sám do seba otočí

a sám v sebe v prítmí priteká

nech je z pramienka života veľrieka

čo sama v sebe beží

a sama v sebe počká

kým na ňu nesadne aj posledná vločka

a všetky krásne hluchonemé noty

tancujú bez hudby cestou do jednoty

od prvej bodky po poslednú čiarku

v hustnúcom prítmí osamelého parku

 

Zázrak plný vecí

Každé ráno nosí poštár veľký balík

nechce ani podpis či sme si už vzali

mačku v ďalšom vreci - zázrak plný vecí

čo hreje a páli...

                             v radosti a žiali...

A keď príde láska ktorá príliš bolí

a jej srdce bije proti našej vôli

vrátime jej zvyšky do nebeskej výšky

v malých kvapkách soli...

                                            že sme tu tiež boli...

 

Chryzan(téma)

Iba z pier ťa čítam

ako hluchonemý

ochutnám a si tam

v smútku chryzantémy

Krehká ako v zime

z hibernačnej kómy

povieš Iba spime

a stonka sa zlomí