Erik Ondrejička debutoval roku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. V stredu 22. novembra o 19.00 sa v bratislavskom A4 priestore na Námesti SNP 12 uskutoční prezentácia jeho novej knihy Tanec večerných vločiek.
V desaťtisícoch vecí ktoré sa neustále tvoria
pozorujem jav prinavracania sa.
Lao c‘
Tanec večerných vločiek
Tie stopy chlapca čo ho iba vedú
prekryjú stopy detí po škole
a po nich skoky bežca ponad výmole
a na nich kratšie
na starosť a biedu
A vietor znova všetko uprace
a do tmy znova bežia mesiace
prázdnymi chodníkmi
čo sa už nikdy neotočia
aby nemuseli rátať desaťročia
A iba tenký večný potôčik
sa tu sám do seba otočí
a sám v sebe v prítmí priteká
nech je z pramienka života veľrieka
čo sama v sebe beží
a sama v sebe počká
kým na ňu nesadne aj posledná vločka
a všetky krásne hluchonemé noty
tancujú bez hudby cestou do jednoty
od prvej bodky po poslednú čiarku
v hustnúcom prítmí osamelého parku
Zázrak plný vecí
Každé ráno nosí poštár veľký balík
nechce ani podpis či sme si už vzali
mačku v ďalšom vreci - zázrak plný vecí
čo hreje a páli...
v radosti a žiali...
A keď príde láska ktorá príliš bolí
a jej srdce bije proti našej vôli
vrátime jej zvyšky do nebeskej výšky
v malých kvapkách soli...
že sme tu tiež boli...
Chryzan(téma)
Iba z pier ťa čítam
ako hluchonemý
ochutnám a si tam
v smútku chryzantémy
Krehká ako v zime
z hibernačnej kómy
povieš Iba spime
a stonka sa zlomí