Vyhľadávanie
Tim Marshall: Tieňohra – Príbeh o poslednej vojne v Európe
Preklad: Igor Očenáš
Bratislava: Premedia, 2021
Po knihe príbehov Balkánu Trochu oheň, trochu voda Andreja Bána (Absynt, 2019) sa tento rok zjavila na slovenskom knižnom trhu ďalšia kniha, ktorá rozpráva o nedávnom i súčasnom dramatickom osude tohto regiónu na juhovýchode Európy. Knihu Tieňohra s podtitulom Príbeh o poslednej vojne v Európe napísal osvedčený autor Tim Marshall. Je to už štvrtý autorov titul, ktorý vyšiel v pozoruhodnej edícii Civilizácia vo vydavateľstve Premedia vo výbornom preklade z angličtiny Igora Očenáša.
,,Ach, Juhoslávia, to bola dobrá myšlienka,“ hovorieva Jakša Ščekić, Marshallov spolupracovník na jeho cestách za reportážami v bývalej Juhoslávii. Práve jemu svoju knihu venoval. Sám autor o nej píše, že je to kombinácia politického i osobného príbehu: ,,Dúfam však, že prostredníctvom toho menej dôležitého som to ďalšie vyrozprával tak, ako som mal.“
Znalosť regiónu
Môžeme mu to potvrdiť. Čítanie knihy je pre mňa o to vzrušujúcejšie, že prichádzam na to, ako sme na cestách do rozpadávajúcej sa Juhoslávie boli s kolegom z Pravdy Ivanom Drábekom často dokonca v rovnakom čase a na tých istých miestach zároveň s Timom Marshallom bez toho, aby sme vtedy o sebe vedeli. Jeho i našou prednosťou bolo, že sme vedeli, kde sme, kto tam žije a aké zdanlivé i skutočné problémy kvária tamojších ľudí.
Takže nás nepostihlo to, čo mladého novinára, ktorý sa na západný Balkán vybral až z ďalekého Soulu. Tim Marshall píše, že mladý Juhokórejčan pri vstupe na územie ovládané Srbmi mal síce všetky povolenia v poriadku, ale poplietol si Chorvátov so Srbmi. A tak Srbom z ,,Republiky srbská Krajina“ predniesol plamenné želania šťastia ,,v statočnom boji proti hnusným srbským agresorom“. Trvalo sotva jednu minútu, kým ho z ,,republiky“ vyhnali, a azda tri minúty, kým neskúsený novinár pochopil, ako precenil skutočnosť, že na oboch kontrolných bodoch hovorili ozbrojenci síce takmer identickým jazykom, ale ich ciele boli veľmi odlišné. Šťastie mal napokon najmä on, lebo včas zohnal auto s ochotným vodičom a mohol sa neodkladne vrátiť do bezpečnejšieho Záhrebu.
Muž, ktorý nejestvuje
Samozrejme, kniha nie je obťažkaná iba humornými historkami. Skôr naopak, autor píše prevažne o zážitkoch, stretnutiach a skutočnostiach, ktoré sa zábavne nekončia. Spomína, že v parížskom Medzinárodnom konferenčnom centre na Avenue Kléber, kde sa rokovalo začiatkom roku 1999 o tom, či sa podarí podpísať kompromisnú dohodu medzi juhoslovanskou vládou a Kosovčanmi a či teda bude bombardovanie, alebo nie, sa zjavil Muž, ktorý neexistuje. Tak volali človeka pohybujúceho sa niekedy v sprievode britských diplomatov na miestach, kde sa rokovalo o Balkáne. Nikto vlastne nevedel, kto je, kde pracuje. Marshall sa ho priamo opýtal: ,,No tak, čo tu robíte?“ A on odpovedal, že ,,má tu na starosti poľnohospodárstvo“. Marshalla sa za to opýtal, či tam nevidel istého Rusa, ktorý pracoval v Belehrade pre agentúru TASS. Skúsený britský novinár Rusa o chvíľu uvidel. Oslovil aj jeho: ,,A vy tu čo robíte?“ ,,Prišiel som písať knihu o Francúzsku,“ znela odpoveď a jeho dodatočná otázka: ,,Nevideli ste náhodou Muža, ktorý nejestvuje?“
Neskôr sa títo dvaja stretli a spolu odišli smerom k Víťaznému oblúku; Marshall ironicky píše: ,,Neviem, možno sa bavili o francúzskom poľnohospodárstve“. Dodáva, že britského Muža, ktorý nejestvuje ,,tam poslali preto, aby sa s Rusmi dohodol, že nevyvolajú tretiu svetovú vojnu, keď sa začne bombardovanie.“
Sen sa skončil
Juhoslovanský prezident Slobodan Milošević sa nechcel dohodnúť. Vtedajšiemu nemeckému ministrovi zahraničných vecí Joschkovi Fischerovi osobne povedal: ,,Som pripravený kráčať po mŕtvolách a Západ nie. Preto vyhrám.“ Zmýlil sa. Podľa Tima Marshalla bol Milošević v politike druhotriedny šachista: ,,... prinútil kosovských Albáncov opustiť Kosovo. Státisíce Kosovčanov prechádzalo do Albánska alebo uviazli v pasci územia nikoho na macedónskej hranici... Nič iné nemohlo byť zárukou jeho konečnej porážky.“ Prehral boj o verejnú mienku, čo je v modernej vojne kľúčové. Vyhlásil prezidentské voľby, ktoré takisto prehral. Vtedy sa už od neho dištancovala aj armáda, dokonca veliteľ špeciálnej jednotky srbskej štátnej bezpečnosti zvanej ,,chlapci z Brazílie“ Milorad Ulemek Legija stiahol jednotku, ktorú sa Milošević pokúsil zaangažovať v násilnom zrušení výsledkov volieb.
Tim Marshall napísal: ,,Po temnej noci sa Srbsko prebudilo... Cieľom bolo nakopnúť temnotu, aby krvácala svetlom... Tu sa skončil príbeh i sen, ktorý sa volal Juhoslávia.“ Ale neskončil sa príbeh konfliktov a zápasov národov západného Balkánu.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval v denníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR v Chorvátsku. Píše najmä o západnom Balkáne. Niekoľko rokov pôsobil v Tlačovej rade SR.
Ilustračná foto: Kosovo, 1998
Foto: Ivan Drábek
