Vyhľadávanie
„Krajina hmly / ometám mliečnu clonu, / krútim vnemom / ako závitom žiarovky / až do presvetlenia priestoru, / letná snímka snehuliaka. / V predzáhradke chuť / na pečené gaštany, / práchnivý akt. / Za domom trs šedivých púpav, / rozpárané švy, / zasa sedím v manéži vrhačky obrazov / nech zabudnem, / že vzdialenosť / je iba život vypitvaný sekundami / húpajúce kolená anarchie / a ja ako strihačka nechtov amputovanej nohy. / Toto je moment pravdy, škoda, / že upálený do horkosti / a tak iba premrhané sliny poháňajú / hodiny v serpentínach.“
Prosím vás, je tu niekto, kto by mi tento text preložil? Je to báseň s názvom Útržky z krídel z rovnomennej zbierky Ľubice Holubcovej (Vydavateľstvo DALi 2012). O čom tá baba vlastne točí?
Jedna z definícií umenia hovorí, že umenie je pravda prostredníctvom krásy a zároveň harmónia proporcií. Harmónia proporcií je výraz dosť presný. Ak niekto tvorí umenie, mal by ovládať remeslo. Remeslo umenia. Za dobre zvládnutým remeslom je kus driny. Aj poézia má svoje pravidlá. Niekoho, kto tieto pravidlá ovláda, neobalamutí autor žiadnymi prekomplikovanými metaforami, múdro sa tváriacimi slovnými spojeniami, jednoducho hádzaním slov na papier len tak, od buka do buka.
Základný stavebný kameň básne je verš. Môže byť prísne rytmicky organizovaný alebo voľný. Aj zdanlivo voľný verš má však základnú stavebnú jednotku. A tou je TLKOT SRDCA. Viazaný verš učí básnika disciplíne. Slovenský básnik par excellence Vojtech Mihálik kedysi svojim začínajúcim kolegom povedal: „Pokiaľ nezvládate viazaný verš, do voľného sa ani nepúšťajte.“ Vyše osemdesiat básní, písaných zdanlivo voľným veršom bez zvládnutia základných pravidiel poézie. To je zbierka Ľubice Holubcovej Útržky z krídel.
