Vyhľadávanie
V jarnom období výrazne stúpa záujem čitateľov, a tým aj predajnosť publikácií o zdravom životnom štýle. Medzi ne patria aj nasledovné kuchárske knihy, ktoré spája príklon k typickým slovenským jedlám. tradičná národná kuchyňa je totiž v stravovaní každého z nás hlboko zakorenená...
V záplave rozmanitých kuchárskych kníh, príručiek o zdravom stravovaní z domácej i zahraničnej produkcie či ojedinelých regionálnych exkurzií do vývoja stravovania našich predkov sa objavila odborná etnologická publikácia Kulinárna kultúra regiónov Slovenska (Veda – Etnologický ústav SAV 2012). Jej autorkami sú Rastislava Stoličná-Mikolajová (zároveň aj editorka) a Katarína Nováková, ktoré skúmali prejavy tradičnej kulinárnej kultúry v prvej polovici 20. storočia, teda v období, keď ešte možno hovoriť o nenarušenom systéme stravovania. Vychádzali z terénneho výskumu, rozboru doteraz nepublikovaných archívnych prameňov, dokumentácie a literatúry. Autorky predstavujú naše kulinárne tradície v etnickom, náboženskom a sociálnom kontexte. Venujú sa i tomu, ako ovplyvnili nové druhy potravín rozvoj stravovania u nás, napr. zemiaky, ryža, pohánka, cestoviny, káva, ovčie syry, ale najmä bryndza – symbol slovenskej kuchyne. Zároveň upozorňujú na zaujímavé prvky, ktoré sa k nám dostali pod vplyvom etnických kontaktov – sušené mäso, červená paprika, múčne jedlá, rituálne pečivá, používanie rozmanitej zeleniny, príprava jedál v kotlíku či v špeciálnych peciach, rôzne úpravy mäsa a pod.
Autorky svoj výskum realizovali v 22 regiónoch Slovenska: abovský, dolnozemplínsky, gemerský, hontiansky, horehronský, hornozemplínsky, liptovský, malokarpatský, myjavský, nitriansky, novohradský, oravský, spišský, šarišský, tekovský, trenčiansky, trnavský, turčiansky, záhorský, zamagurský, zvolenský, žilinsko-kysucký. V každom z nich približujú prírodné, národnostné a náboženské pomery, osídlenie a strediská remeselnej výroby. Ďalej čitateľa zoznamujú s tradičnými spôsobmi prípravy a konzumácie jedál – čím sa obyvatelia živili, čo pestovali, chovali, aký riad používali, v čom uchovávali potravinové zásoby, čo jedli vo všedný deň i vo sviatok. Pozornosť venujú aj typickým obilninovým, kapustovým, zeleninovým, ovocným, mliečnym, mäsovým, pôstnym a sviatočným jedlám či nápojom. V závere jednotlivých regiónov vybrali zaujímavé recepty z tamojších tradičných kuchýň a zároveň literatúru i pramene. Súčasťou publikácie je aj slovník nárečových výrazov. Bez neho by čitateľ asi ťažko pochopil, že babrance sú lekvárové rezance, kacafrc – zeleninovo-zemiakové cesto, lepnik – múčna placka, hičkoše – halušky alebo že chrampapula znamená zapálená slivovica. Mnohé pomenovania majú domáci, resp. slovanský pôvod, ostatné sú prevzaté. Najzreteľnejšie je to pri nemeckých (gris, pajšle, kuglof) a maďarských (hurky, réteš, májoše) názvoch, ale cudzieho pôvodu sú aj tie, ktoré väčšina ľudí považuje za slovenské – bryndza, kľag, geleta…
Autorky zdokumentovali stravovanie ako významnú súčasť kultúrneho dedičstva, ktoré „možno považovať za jeden z najdôležitejších znakov našej národnej identity“. Obraz slovenskej kulinárnej tradície ukázali v hlbších súvislostiach a v novom svetle. Treba ešte zdôrazniť, že je to prvá komplexne spracovaná publikácia, ktorá je úspešným vkladom „slovenskej etnológie do poznania národného, regionálneho, ale aj európskeho a svetového kultúrneho dedičstva“.
Lýdia Čelková
Ku Kulinárnej kultúre regiónov Slovenska má blízko Vitamínová kuchárka. Varíme zdravo a chutne (GEORG 2012) Evy Paulovičovej. Publikácie spája práve záujem o tradičnú kuchyňu. Tá sa na istý čas dostala do úzadia, pretože do „módy“ prišli fast-foody. V poslednej dobe je však táto tendencia na ústupe. Iste, nemôžeme sa stravovať tak, ako naši predkovia, ktorí celé dni pracovali na roliach. Po miernej úprave však niet dôvodu vyhýbať sa tradičným receptom. Tie sú prítomné aj vo Vitamínovej kuchárke, hoci nie sú celkom zjavné. Autorka čerpá z kuchárskych znalostí našich starých mám a prináša nenáročné recepty z bežne dostupných surovín. Tieto jedlá sú bohaté na vitamíny a minerálne látky vhodné pre toho, kto sa chce stravovať zdravo a zároveň má záujem rozumieť tomu, čo konzumuje. Napríklad v sekcii zelenina autorka spomína všetky druhy zeleniny, ktoré sme zvyknutí konzumovať a zároveň ich dokážeme v našich podmienkach dopestovať, a ku každému druhu ponúka stručný exkurz do obsahu vitamínov a liečivých účinkov. Prostredníctvom tejto kuchárky sa môžete vyhnúť neurózam a depresiám či znížiť si cholesterol.
Ak hľadáte niečo podobné, ale neviete si jedlo predstaviť hotové, potom to zaiste nájdete v kuchárskej knihe s obrázkami jedál Helenky Lhotovej H. E. L. A. Jednoducho, rýchlo a chutne (Slovart – Print 2012). Za publikáciou sa skrýva osobný príbeh autorky, ktorá kedysi vážila 156 kilogramov a podarilo sa jej schudnúť. Nie je však zástankyňou prísnych redukčných diét, ale pestrej, chutnej a rýchlej stravy, ktorá vyhovuje najmä pracujúcim matkám a ich deti dostatočne zasýti. Inšpirovala sa Jamiem Oliverom a Nigellou a taktiež sa snaží porozumieť tajom africkej kuchyne. Možno tu nájsť naozajstné lahôdky a kulinárske kreácie, od jednoduchých cez vegetariánske, tradičné, moderné, exotické až po spomínanú africkú kuchyňu, ktorej venuje celú jednu kapitolu. Listovanie v knihe naozaj evokuje rodinnú atmosféru, a hoci pri varení preferuje skôr polotovary a nezdravšie úpravy jedál, vyvažuje to rôznymi šalátmi, chutnými nátierkami či dipmi a dressingami. Zvlášť dezerty sú nápadité, vhodné na rýchlu prípravu, gazdinka pri nich nestrávi celé popoludnie, ale zväčša iba polhodinu.
bb
