Tragický obraz v zrkadle doby

Kornel Földvári: Humoresky

Levice: KK Bagala, 2020

Redakcie všetkých textov urobila autorova manželka Naďa Fӧldváriová a spolu s vydavateľom zaradili do knihy text – doslov Tomáša Janovica Hriešnik s cudzokrajným menom (2003). Janovic s preňho typickou skratkou, ale veľkou hĺbkou vypovedal o Kornelovi Fӧldvárim vari všetko. Okrem iného napísal: „A on – nie a nie zatrpknúť. Stále je rovnako noblesný a vydáva svedectvá s veľkým nadhľadom, samozrejme, ironickým.“ (s. 109) Kornel Fӧldvári – humorista v živote, v tvorbe kritik, ironik, satirik. Humoresky – tento súbor rôznorodých textov a výtvarných vyjadrení (Palo Bálik, Martin Šútovec) s dizajnovou prílohou Eastern (Fero Jablonovský a koláže Pavla Taussiga) je ďalším z už pomerne dlhého radu diel, ktoré v edícii kníh Kornela Fӧldváriho vydáva KK Bagala.

Neopakovateľný rukopis

Humoreska sa definuje ako veselá, humorná poviedka, v ktorej dominuje žartovný, veselý príbeh, humor, irónia a kritika. Takéto a podobné definície nie sú pri tvorbe Kornela Fӧldváriho dôležité, pretože autor si vytvoril svoj neopakovateľný rukopis a pohľad na skutočnosť, a tak aj v tejto knihe okrem typických humoresiek nájdeme kritiky, satiry, paródie, aforizmy, dokonca fejtóny, bájky a reflexie. V nich sa ukázala autorova múdrosť, nápaditosť, schopnosť nachádzať podobenstvá, ukázať, že človek sa vo svojej histórii nezmenil alebo len málo, keď použil iný odev, inú lexiku a vytvoril iné reálie.

Fӧldvári prešiel v týchto svojich textoch dejinami pred n. l. i nedávnou svojou súčasnosťou, a tak pripomenul, že história sa opakuje. Dokumentuje to i konkrétnymi menami – osobami a osobnosťami (Kajfáš, Judáš, Konštantín Filozof, Džingischán, T. More...), pripomína dôležité časti a znaky ich životov, ktoré sa v histórii opakujú ako charakteristiky ďalších pokolení. Uvádza však aj bezmenných, vinných i nevinných, podľa toho, ako sa vo svojej dobe javili a aké ich vlastnosti a postoje možno v minulosti i v súčasnosti kvalifikovať pozitívne či negatívne.

Kocúrkovské perpetuum mobile

Krátke, priam aforistické texty vypovedajú až príliš veľa o dávnej i nedávnej dobe. „Pán Milton! Hej, pán Milton, ste doma? Z tlačiarne vám odkazujú, že kráľovský prokurátor práve zabavil celý náklad vašej Reči o slobode tlače...“ (s. 27)

V textoch odhaľuje často veci, ktoré sú pre ľudí odjakživa dogmami, nezamýšľajú sa nad nimi a pritom by mohli konať múdrejšie a pravdivejšie („S pochybujúcimi sa nehandrkujte, tí sa jednoducho anulujú! Na pochybnosti ani nepomysli!“ (s. 39)). Krátkym príbehom (Výklad; s. 43) navodí atmosféru k poviedke, ktorá by mala mať napínavý dej a ukončí ju jednou prekvapujúcou vetou, ktorá naozaj urobí z krátkeho textu poviedku s veľavravnou a hlbokou výpoveďou.

Všetky takéto texty, obyčajne so znakmi fejtónu (Linka; s. 51), stvárňujú ľudskú hlúposť a iné negatívne vlastnosti či činnosti, akési spoločenské, kocúrkovské perpetuum mobile, keď mnohí jednotlivci vnímajú skutočnosť zvrátene. Fӧldvári priamo neodsudzuje, nekritizuje, ale dokazuje, že o negatívnych javoch sa dá napísať minipríbeh s napínavou a zaujímavou pointou. „ Predsa je len fantastické, ako brilantne si viete vymýšľať charakteristiky,“ vyhlásil. „Nerobíte náhodou na osobnom oddelení?“ (s. 62)

Napínavý výsmech

Fӧldvári je výborný aj v tvorbe bájok, napr. Vernosť („...Ťažko obracať kabát, ktorý vám prirástol k chrbtu...“ (s. 33)), paródií na sentimentálne príbehy (Werther; s. 35) či vo využívaní rozprávkových motívov, keď ich modifikuje a potom zlo víťazí nad dobrom (Snehulienka; s. 37).

Podobne využíva aj témy biblické, literárne a historické postavy, ale za všetkým je autorova aktuálna realita, ktorá ubližovala mnohým i jemu samému. Štýl famózne prispôsobil vždy textu, ktorým sa inšpiroval, vytvoril naň akúsi ponášku, alegóriu negatívnej doby normalizácie. S tým súvisí aj téma o podstate literárnej tvorby (Estetika; s. 67), ktorá sa mení na obchod a v jeho fejtónoch (Inšpirácia; s. 71) nájdeme výsmech z neporozumenia umeniu, ponižovanie umelca, lebo dôležitejšia je práca pre továreň, úrad, dôležité je plnenie plánu, pravidelná dochádzka do práce... umenie (písanie básní) tu nemá čo robiť, je to zbytočné míňanie času. Takúto činnosť treba zakázať, potrestať – tak sa často vnímalo umenie v dobe socializmu a normalizácie (Ars poetika; s. 73).

Fӧldvári však ide ďalej – neváha vysloviť slová o kázaní morálky ľuďmi, ktorí sú v živote amorálni (Príbeh s morálkou; s. 81). Z takýchto postupov a diletantského posudzovania umenia vie vytvoriť napínavý výsmech (Satira; s. 47).

Obraz pravdivej podstaty

Z fejtónovej reality vo svojich prozaických textoch prechádza k reflexiám o nemohúcnosti človeka pokoriť to, čo je dané na Zemi, vo vesmíre; ak by ľudia žili s čistým svedomím, podľa pravdy a v láske, nebolo by treba mnohých zákonov a prikázaní.

Kornel Fӧldvári však reálne tragédie, skutočný smútok prestupuje humorom, napríklad odkrývaním naozajstných pocitov pri smrti iných a z toho vzniká tragikomédia – obraz pravdivej podstaty človeka. „Magická sila osobnej tragédie ma povzniesla na čelo našej hudby. No teraz... Nie, nikdy nepochopíš, čo sú to tvorivé muky!“ (s. 88)

V knihe Humoresky nájdeme aj časť nadpísanú Western v našej literatúre. Sú to texty a kresby na tému, ktorá bola pre Kornela Fӧldváriho príznačná, lebo okrem detektívok mal rád i westerny. Ide tu o štyri texty (Kniha pre mládež, Dievčenský román, Román s najvyššími ambíciami, Ľudový rozprávač), v ktorých so svojským humorom stvárnil obľúbený žáner – western.

Pre Kornela Fӧldváriho i pre jeho tvorbu je typická tragikomickosť. „Nepísal som však, aby som provokoval cenzorov, netúžil som po pochybnej sláve zabavovaného ,bojovníka‘. (...) Všetky prózy uverejňujem zo zažltnutých rukopisov; (...) Vychádzali pod pseudonymom Miroslav Kostka, pretože roky to inak nebolo možné.“ (s. 108).

Nikdy sa nesťažoval, aj tragickosť života a tvorby skrýval za komickosť. Úprimne. Môže vzniknúť dojem, že mnohé jeho texty sú už iba pre pamätníkov a pre súčasných mladých a mladších môžu predstavovať takmer sci-fi prózy. Pravda je však taká, že v jeho prozaických výpovediach je dokument o dobe, v ktorom sa môžu nájsť aj dnes mnohí.

Gabriela Rakúsová (1943)

Literárna kritička, recenzie publikuje v printových a elektronických médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií o spisovateľoch a ich dielach, niekoľkých dramatizácií próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G., 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018) a Medzi realitou a jej znakom / Interpretačné úvahy o knihách (Modrý Peter, 2018).

Foto: Peter Procházka