Tri ženy, tri dom(ov)y

Dom, najnovšia zbierka jednej z najvýraznejších súčasných slovenských poetiek Mirky Ábelovej, nahliada do súkromia troch žien a zaujme nielen samotnými textami, ale nepochybne i svojou vizuálnou prepracovanosťou. Tematicko-motivický rozmer básní umocňujú ilustrácie Jany FarmanovejKataríny Janečkovej Ivany Šátekovej.

Autorka čerpala výraznú inšpiráciu z poézie W. H. Audena, anglického poeta, ktorého úvaha o domove Ábelovej zbierku otvára. Výrazné paralely možno spozorovať aj v súvislosti s vnímaním domova ako miesta, kde sa odohráva život jednotlivca. Auden vo svojej zbierke s názvom About The House (1965) vytvára analógiu založenú na skúmaní vzájomného vplyvu dvoch zložiek – jednotlivca a domu, pevnosti a zároveň na ich vzájomnom pripodobňovaní a zdanlivo iracionálnom prepájaní.

Pri všetkých troch lyrických subjektkách autorka uvádza aj ich bydliská – u prvej zo žien je to Ulica parašutistov 3, neskôr sú to adresy Nová ul. 12Ul. Za dedinou bez popisného čísla. Originálny prvok presného vymedzenia priestoru vytvára dojem reálneho ocitnutia sa na danej adrese, v dome troch žien.

 

Dom ako človek

Prvou zo žien, ktorej osud je zmapovaný v šestnástich básňach, je Malvína P., starnúca pani, ktorá pociťuje akési prepojenie s domom, ktorý obýva. Báseň sa stáva svedectvom zachytávajúcim posledné momenty života Malvíny P., keď dobrovoľne ukončuje svoje trápenie. V básňach dominujú motívy domova, spomienok na detstvo či samoty, no objavuje sa v nich aj ondrušovský motív psa – predstavuje fyzickú entitu. Lyrická subjektka potrebuje presunúť svoju frustráciu z neživého predmetu na živú bytosť, čím sa v istom zmysle zhmotňuje aj jej hnev.

Malvína P. trpí paranojou spôsobenou životom v izolácii, dom ju neustále ponižuje. Kulminačný bod pozorujeme v momente, keď dom začína narúšať plynulý priebeh bežných dní: „začal mi kradnúť zapaľovače / schovávať ovládač od telky / presúvať veci na nečakané miesta (...) ten hnusný dom raz dokonca zariadil / že som zabudla ako sa zapína rádio.“ (s. 44)

Rovnako ako W. H. Auden v zbierke About The House dedikoval samostatnú báseň každej miestnosti v dome, aj Ábelová vyčleňuje texty venované spálni, obývačke či záhrade (v časti Malvína P.); kuchyni, obývačke, spodnému WC, detskej izbe a spálni (v dome Miroslavy B.).

Časť zameraná na život Chantal L. neobsahuje žiadne básne s názvami miestností. O vyčleňovaní, resp. izolovaní týchto básní od ostatných textov možno hovoriť aj pre ich zjavnú chromatickú osobitosť – biele písmo na čiernom podklade, no líšia sa aj názvami. V porovnaní s ostatnými básňami, ktoré sú iba očíslované, majú tieto texty konkrétne názvy.

 

Dom ako rodina a spoločnosť

V časti zameranej na prežívanie Miroslavy B. pozorujeme proces budovania rodinného domu. Okolnosti výstavby približujú úvahy manželov, nových majiteľov, ktorí spočiatku považujú zastavanie ornej pôdy za neekologické. Prioritou manželskej dvojice je však nový domov: „zámer je jasný / stavať sa bude (...) jej majitelia / si kúpia paradajky zo španielska / dozreté v kamióne.“ (s. 66)

Pokrivené zmýšľanie moderného človeka autorka reflektuje mimoriadne autenticky. Kriticky hodnotí aj správanie „starých ochechúľ“, susediek jednej z lyrických subjektiek, ktoré zaujíma iba „tinder a tik-tok, facebook a instagram celé dni (...) najnovšie hoaxy (...), aby mali ďalšie dezinformácie.“ (s. 39)

V poslednej časti zbierky nazeráme do života Chantal L. Motivický záber básnických textov predznamenávajú ilustrácie Ivany Šátekovej – zachytávajú ženu s prekrytými hornými dýchacími cestami, ktorej robí spoločnosť myš. Pochmúrne ladené maľby zobrazujú dvojicu na mieste pripomínajúcom cintorín či, prekvapivo, v posteli. Autorka v tejto časti načrtáva dystopický scenár – obsadenie mesta myšami, resp. potkanmi: „toto je vojnový stav / motyky, rýle, vražedné granule, plyn / pasce, čo nezlomia väzy (...) aká bude budúcnosť / a akí my / čo z nás zostane.“ (s. 118)

Ďalší tematický rozmer tejto časti rozkrývajú verše približujúce obdobie pandémie koronavírusu: „hudobníkom zakázali hrať / speváčkam spievať / osvetľovačom svietiť / zvukárkam zvučiť.“ (s. 125) Ľudí ovládal strach, nevedeli, „kto to má / kto je kolaborant“ (s. 129) – aj v súvislosti s uvedenými veršami vnímame satirický pohľad na dnešnú spoločnosť.

Ábelovej texty sú trefné, miestami až drzé, každodenné prežívanie približujú bez akýchkoľvek príkras, a práve preto zbierka nepochybne zaujme široké publikum.

 

Karolína Runnová (1998)

Pôsobí ako interná doktorandka na Katedre slovanských filológií FF UKF v Nitre. Venuje sa súčasnej slovenskej poézii. 

 

Mirka Ábelová: Dom

Bratislava: Brak, 2022