Kniha Anny Krulákovej Tri cesty od romantizmu (Univerzita Komenského 2012) prichádza s pojednaním o tvorbe Jonáša Záborského, Ľudovíta Kubániho a Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského. Útly zväzok je knižnou prvotinou autorky, ktorá v ňom zúročila svoju dlhoročnú erudíciu v problematike výskumu textov vyššie menovaných autorov. Analýza vzťahov medzi Záborského tvorbou a tradíciou slovenskej humoristicko-satirickej literatúry je spolu s príspevkom o komične v diele Jonáša Záborského síce už staršieho dáta (sú v aktualizovanej podobe prevzaté z Krulákovej dizertačnej práce), ale dodnes pôsobia objavne. Dôkazom je aj to, že každý, kto sa v ostatných desaťročiach snažil o interpretačný prienik do Záborského próz, sa k rukopisu Krulákovej dizertácie neustále vracal.

Autorka dokáže bez irónie vystihnúť ironické, s  vážnosťou vyznačiť komické, bez hnevu a predpojatosti pomenovať satirické nielen v prácach Záborského, ale aj Kubániho a Laskomerského. Ich tvorbe venuje polovicu monografie. Jej spracovanie témy lásky u Ľudovíta Kubániho je akoby analogické spôsobu, akým písal sám Kubáni: s potrebným odstupom (a – azda by napísal jeden z našich básnikov – aj štipkou blenu na dne). Krulákovej kniha je výsledkom jej celoživotného úsilia o poctivé, trpezlivé nazeranie na text. Patrí k znalcom typu Fedora Matejova, ktorí (si) vážia každé slovo. Je preto veľmi dôležité, že to slovo z ich úst dostalo aj tlačenú podobu.