Trpká rozprávka o jari

Jar je tretím dielom voľnej tetralógie (či kvarteta) štyroch ročných období, ktoré sa Ali Smith rozhodla napísať po rozčarovaní z úspešného (?) brexitového referenda v roku 2016.

Jar je paradoxné stvorenie. Po dlhej zime sľubuje nový život. Ponúka úľavu. Viac svetla. Namiesto toho však príde vyčerpanie. Slabosť. A smrť. V marci sa poberajú starci a apríl je podľa T. S. Eliota najukrutnejší mesiac, pretože „vyvoláva orgovány z mŕtvej zeme“. Aká je Jar škótskej spisovateľky Ali Smith? Cítiť v nej štipku nádeje. Ale aj záplavu bezmocnosti...

 

Po-klady v pre-kladoch

Vydavateľstvo Artforum, ktoré postupne vydá všetky štyri knihy, týmto ambicióznym počinom napĺňa všetky heslá, s ktorými pred štyrmi rokmi predstavilo svoju edíciu –klad, zameranú na súčasnú svetovú beletriu.

V podobe série románov Ali Smith nám ponúka skutočné literárne „po-klady“ vo výborných slovenských „pre-kladoch“, pod ktorými je podpísaná nadaná prekladateľka Kristína Svrčková.

Úvodná kapitola Jari je ako vystrihnutá z orwellovských dvoch minút nenávisti. Je to vlastne báseň. Úderná a rytmická. Definuje tematický rámec nielen tejto knihy, ale celého kvarteta. Svet rozdelený na dva nezmieriteľné tábory a priepasť medzi nimi je čoraz širšia. Rozkvitá nenávisť a agresivita, politika rozbíja rodiny i vzťahy, hodnota ľudského života dosahuje historické minimá.

 

Jar ako impulz

Svet je paradoxné stvorenie. Bránime sa v ňom všemožným hrozbám, odmietame odhaliť svoje ramená zo strachu pred vpichnutím akéhosi tekutého čipu (!), a pritom vo svojich taškách a kabelkách, vo vreckách nohavíc (blízko pohlaví), vo vreckách blúzok, košieľ a búnd (blízko sŕdc) nosíme nielen najrozšírenejšie sledovacie zariadenia, ale aj extrémne koncentrovanú nenávisť. To nám však neprekáža. Pretože my milujeme nenávidieť! Bez nenávisti by naše životy boli celkom prázdne a bezvýznamné.

Ale keď príde jar, ktorá nerobí rozdiely, bez váhania príde aj na smetisko: „Hlávky kvetov sa otvárajú po celej ploche čiernej skládky.“ Starnúci filmový režisér Richard bezmyšlienkovite nasadne na vlak smerujúci kamsi do Škótska a zdá sa, že má v úmysle ukončiť svoj život. Prednedávnom zomrela jeho blízka priateľka a spoluscenáristka Paddy, ktorá bola jednou z posledných svojho druhu: mala prehľad, ohromujúce množstvo vedomostí a dokázala myslieť v súvislostiach i vo vrstvách – a to v tvorbe i v bežných rozhovoroch. Jej smrť bola pre Richarda posledným impulzom. Pred sebou naraz videl už len víziu nezmyselného filmového spracovania vymysleného milostného vzťahu medzi spisovateľkou Katherine Mansfieldovou a básnikom Rainerom Maria Rilkem. Nezmysel je vlastne v tomto prípade príliš zmierlivé slovo.

 

Meno jari, ktoré koná

Jar prichádza aj za múry záchytného centra pre imigrantov, kde ako dozorkyňa pracuje aj mladá Britanny. Obrázky spoza múrov centra pre imigrantov sú neuveriteľné. Koľko ponižovania. Koľko týrania. Koľko ostrého kontrastu medzi mocou na jednej strane a bezmocnosťou na strane druhej. V podaní Ali Smith nemá toto zariadenie ďaleko od ľubovoľného nacistického tábora z čias druhej svetovej vojny. Je to prístroj na odľudštenie, v ktorom sa ignorujú azda všetky britské prisťahovalecké zákony, nehovoriac o ľudských právach.  

Zariadením v týchto dňoch otriasa neuveriteľná udalosť – akési dievčatko v školskej uniforme sa dostalo do riaditeľovej kancelárie, prehovorilo s ním a výsledkom bolo, že v celom centre vydrhli a vydezinfikovali dlho zanedbávané toalety. Ako sa jej to podarilo? Čo mu povedala? A kto to vlastne bol? Možno je to nejaká rozprávková bytosť. Možno ovláda hypnózu. A možno je to anjelik, čo sa dostane na tie najhoršie miesta, aby ich trochu polepšil.

Má dvanásť rokov a volá sa Florence. Je to rozkvitnuté meno. Plné jari. A nádeje. Predsa však o nej nevieme veľa. Len pár náznakov. O rodičoch zmiznutých kdesi na dlhokánskej ceste cez more. O tom, že je na prvý pohľad „iná“. O tom, že zostala celkom sama. O tom, že nemieni mlčať a čakať, kedy sa veci konečne zmenia.

Cesty Florence a Britanny sa pretnú na železničnej stanici. Možno mladé dievča naozaj ovláda hypnózu a možno je len natoľko nezvyčajné, že so sebou dokáže strhnúť akéhokoľvek človeka. A tak už o pár chvíľ sedia spolu vo vlaku smerom do Škótska.

Florence je symbol. Symbol mladej sily a sviežeho rozumu. Nemá ďaleko od Grety Thunberg, no na rozdiel od nej sa zameriava primárne na ľudské práva. Ale veď ono to napokon všetko so všetkým súvisí. Klimatické zmeny spúšťajú čoraz masovejšiu migráciu. A hysterické reakcie všetkých, čo doposiaľ žili v nemennom a pokojnom pohodlí, rapídne narastajú. Florence je zároveň aj dôrazným upozornením na to, aké bezmocné sú deti a aké nepredstaviteľné muky prežívajú v rôznych kútoch sveta. Obete sexuálneho násilia, detskej práce, vojen. Deti bez rodičov. Deti bez detstva.

 

Kingussie – tak sa volá škótske mesto, kde sa osudovo pretnú cesty Richarda, Florence a Britanny. Oveľa dôležitejšie ako všetko, čo sa stane, je možno to, čo sa povie. Slová ešte nestratili svoju silu, v dobrom ani v zlom. A tak si dvanásťročné dievča, ktoré veľmi citlivo vníma svet, vypisuje do zošita vlákna nenávistných komentárov z Twitteru a mimoriadne presne ich glosuje. Toto dievča vidí, že svet sa zmenil na jeden obrovský newsfeed plný nenávisti a smrti a agresivity, v ktorom sa ľudia stále delia na „my“ a „oni“, a to podľa ľubovoľných kritérií. Rasa. Vierovyznanie. Pôvod. Rovnaká nenávisť sa na nás vyvalí pri diskusii o prisťahovalectve, ale aj pri tej o najlepšom recepte na citrónový koláčik.

 

Čo príde po jari?

Jar Ali Smith je v istom zmysle rozprávkou. A je to asi ten najvhodnejší žáner, pretože tam, kde je zlo primocné, potrebujeme zázrak na to, aby sme ho porazili. Ak je však jar ročným obdobím, v ktorom sa rozbujneli najmä hnev a nenávisť v najrôznejších formách, nemáme asi veľa dôvodov tešiť sa na prichádzajúce leto.

 

Ali Smith: Jar

Preklad: Kristína Svrčková

Bratislava: Artforum, 2021

 

Ján Púček (1987)

Spisovateľ a publicista. Autor prozaických kníh Kameň v kameni (2012), Okná do polí (2013), Uchom ihly (2015) a Med pamäti (2018). Textami o knihách

  • Trpká rozprávka o jari - 0