Trvalá prítomnosť

Od čias hippies sa na Západe stal populárnym prístup východnej spirituality „buď tu a teraz“. Spočíva v sérii techník zameraných na upriamenie pozornosti vedomia na prítomnosť. Z historického hľadiska však dnes žijeme v dobe, keď máme problém od neustálej orientácie na prítomnosť sa odpútať.

Fisherova kniha Kapitalistický realizmus – Neexistuje alternatíva? (prvé angl. vydanie r. 2009, český preklad r. 2010) poskytuje úvod do obdobia trvalej prítomnosti, do koncepcií opisujúcich bezvýchodiskovosť našej doby. Autor ňou ohmatáva steny postmoderného kapitalizmu, v ktorom je všetko dovolené, a zisťuje, že má kontúry kobky. Naznačuje, že čakáme na vlak, ktorý sme sami zastavili.

Nech to stojí, čo to stojí

Britský spisovateľ, teoretik kultúrny, filozof, kritik a vysokoškolský pedagóg Mark Fisher (1968 – 2017) predstavuje svojou najznámejšou knihou Kapitalistický realizmus – Neexistuje alternatíva? akýsi úvod do kultúrnych teórií Slavoja Žižeka a Fredrica Jamesona pre začiatočníkov. Je kritikou postmodernizmu jeho vlastnými zbraňami. Textom plným kultúrnych odkazov, brázdiacim terén sociálnych javov od literatúry cez hudobné kanály až k psychickým chorobám.

Kapitalistický realizmus evokuje pojem socialistického realizmu: umeleckého smeru predstierajúceho zobrazovanie reálneho života ľudí a ich úspechov. Realizmus, ktorý prezentoval, sa však pod prívlastkom „socialistický“ nutne menil na realizmus želaný a vysnívaný. Síce sa dovolával sociálnej reality a bežného človeka, no jeho odkazy v skutočnosti slúžili ako zásterka vlastnej ideologickej vyumelkovanosti.

Kapitalistický realizmus robí čosi podobné. Tvrdí o sebe, že našiel pravú podstatu sveta a človeka, ktorou má byť „ontológia biznisu“, a tej sa hodlá za každú cenu držať. Nech to stojí, čo to stojí. „Chudobu, hlad a vojnu prezentuje ako neodmysliteľnú súčasť sveta, zatiaľ čo nádej, že tieto podoby utrpenia možno eliminovať, ľahko onálepkuje ako naivný utopizmus.“ (s. 41)

„Príčina je v nás“

Tento smer považuje za márne dávať si klapky na oči, takáto má byť podľa oficiálnej propagandy (dnes hovoríme „oficiálneho naratívu“) pravda. Tak nám ostáva iba pasívne sa prizerať stavu vôkol nás, pocit rezignácie (s. 51), nudy, uzatvorenie sa do seba (s. 54) a predstieranie (s. 93).

Na revoltu nie je príčina ani dôvod. Napokon, ak by bola, prisvojil by si ju kultúrny priemysel alebo by jej jednoducho bolo vyhovené. Chcete viac integrácie, blahobytu alebo zábavy? Váš hlas je vítaný, dokonca vyžadovaný. Prejavte sa, participujte! Sociálne siete, online hlasovania, nezávislé televízie, virtuálne knižnice sú otvorené a transparentné, aby sa všetci mohli podieľať na spoločenskom dianí.

Preto máme údajne len to, čo sme si zvolili sami. Nikto iný ani žiaden „druhý“ nie je za nás zodpovedný. Môžeme viniť iba sami seba. Príčina je v nás. Triedny boj sa medzitým odobral do psychologickej sféry. Záujmy ktorej triedy majú hájiť pracujúci, ak sú vykorisťovaní a zároveň chcú maximálny podiel z investičných fondov?

Jediným spôsobom, ako sa dá tento stav podľa Fishera narušiť, je poukázať na nereálnosť kapitalistického realizmu. „Kapitalistický realizmus možno ohroziť jedine tým, že sa ukáže ako nekonzistentný či neudržateľný; povedané inak, ak sa ostentatívny „realizmus“ kapitalizmu ukáže ako nerealistický.“ (s. 41)

Kapitál je ničím a všetkým

Okrem upozorňovania na široké sociálne rozdiely to možno dosiahnuť aj poukazom na ekologický problém. Ekologická katastrofa nie je len vedľajším produktom našej spoločnosti, ale aj dôsledkom vyplývajúcim z neprestajného rozširovania trhov a fetiša rastu. (s. 45) Ak má byť terajší stav jediný skutočný, potom to znamená, že v budúcnosti nás už žiadna realita nečaká.

Ako sa ukazuje, kapitalistický realizmus nie je taký slobodný a prirodzený, ako sa na prvý pohľad javí. Napriek prísľubom o odbúraní byrokracie sa opiera o všadeprítomný kontrolný aparát. Štát nezmizol, naopak, posilnil vojenské a policajné funkcie na úkor sociálnych. (s. 117) Občania sa tak ocitajú pod neustálym dohľadom. Pracujúci či nezamestnaní musia dokazovať a vykazovať činnosť, aby sa nemrhalo peniazmi, ktoré by sa mohli investovať do bezodných trhov.

Je to ozrutný stroj, na konci ktorého je taký istý človek ako vy. Nič nevytvoril, za nič nemôže a predsa má byť – tak ako vy – zodpovedný za všetko. Kapitál je ničím a všetkým. Sprostredkovateľom, ktorého nenájdeme, pretože ho máme celý čas pod nosom. Je prítomný v našich vzťahoch, z ktorých spravil nástroj vytvárania zisku. 

Peter Takáč (1984)

Filozof a publicista. Zameriava sa na problém ideológie a filozofiu Slavoja Žižeka. Publikuje pre Pravdu, Slovo a kultúrno-spoločenský magazín Pole.

Foto: Mark Fisher (11. 7. 1968 –  13. 1. 2017)

Zdroj: ninapower.net

Mark Fisher: Kapitalistický realizmus. Neexistuje alternatíva?

Preklad: Martin Makara

Bratislava: KPTL, 2022